veruže nie je to výmysel posledných sto rokov, keď sa spoločnosť bolestivo rozdelila na mäsožravcov a vegetariánov, aby si navzájom zo života robili peklo neustálym vzájomným presviedčaním o výhodách jedného a etike druhého. Rozhodnutie nevziať do úst nič, čo kedysi dýchalo a muselo zomrieť násilnou smrťou, aby sa dostalo na náš stôl a poťažmo do nášho žalúdka, pozná ľudstvo už pekných pár tisíc rôčkov. Niektorí sa teraz možno dokonca prežehnajú, ale je to tak: vegetariánstvo v istých spoločnostiach bolo pred tými niekoľkými tisíckami rokov dokonca dominantným a určujúcim životným štýlom tak, ako je ním dnes pospolitá všežravosť.
V hinduizme síce nebolo pojedanie mäsa vyslovene zakázané, no ten, kto sa zdržal zabíjania kvôli potrave, mohol očakávať omnoho lepšie zaobchádzanie po svojom skone. Iste si vieme predstaviť, že toto odporúčanie nasledovala okamžite väčšina stúpencov vo viere, že sa v ďalšom živote neobjaví na tomto svete na nižšom vývojovom stupni, trebárs ako delikatesa pre nadšených žrútov mäsa, ale prinajmenšom znova ako človek. Veľký nástup vegetariánstva však priniesol so sebou buddhizmus. Neubližovať žiadnemu živému tvorovi je jeho ústredná doktrína, a tak sa buddhistickí mnísi vystríhali akejkoľvek mäsovej potravy. Existovala síce aj škola, ktorá tvrdila, že mnísi môžu prijať a jesť mäso, ak sú ním hostení a zviera nebolo zabité vyslovene kvôli ich návšteve, no tento smer veľmi rýchlo vytlačili puristické prúdy absolútneho vegetariánstva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.