za názov Pôtoň môže naša neznalosť geografie.
Do kolónky názov OZ sme narýchlo napísali Pôtoň, podľa fiktívnej dedinky, do ktorej Karol Horváth v roku 2000 zasadil našu prvú hru. Až potom sme zistili, že existujú obce ako Orechová Potôň, Horná Potôň, Pôtor. V roku 2009 nám pán Palúch vysvetlil, že to znamená vodný vír na pokojnej hladine. Ľahko sme sa s tým identifikovali. Ale museli sme si zvyknúť, že nás mnohí stále premenúvajú na Potôň.
zriadili sme si divadlo, aby sme tvorili najmä vlastné inscenácie.
Lenže našej tvorbe venujeme tak päť percent. Zvyšok je administratíva a produkcia všetkých projektov. Všimli si nás však aj v kamenných divadlách a prichádzajú zaujímavé ponuky. Teraz si vždy musíme dobre rozmyslieť, koľko inscenácií môžeme urobiť doma a koľko mimo Pôtone. Navyše sme aj stavbári, momentálne rekonštruujeme vestibul, budú tam osadené dlaždice, na ktoré si naši podporovatelia môžu dať vyryť vlastný odkaz, taký kamenný fejsbúk (na fotke). Vypieskujú nám to hrobári, s ktorými sa musíme dohodnúť na cene, oni nepochopili, že to nebudú náhrobné kamene.
bez cigarety nemám myšlienku.
Naozaj, dva mesiace sme nefajčili, vypočítali sme si, že prefajčíme toľko ako lízing auta. Potom sme sedeli v novom aute, riešili nejakú inscenáciu a ani za svet s ňou pohnúť. Zobrali sme si cigu a hneď sa to pohlo! Keď pracujeme dlho a veľa, sme schopní s manželkou (režisérka Iveta Ditte Jurčová, pozn. red.) za večer vyfajčiť 4 balíčky cigariet. Občas si vravíme, to už je zlé, musíme to nejako regulovať, vtedy na chvíľu zakážem v pracovných priestoroch fajčiť a musíme chodiť von.
technické vychytávky sú moja vášeň.
Keď potrebujem v divadle vyriešiť nejakú technickú inováciu, hneď prebrowsujem všetky možné obchody s káblikmi a technikou, a už mi len chodia balíčky. Manželka sa mi smeje, že to sú moje Vianoce. Nemám technické vzdelanie, párkrát ma už aj pokopalo. Bola to vzpruha ako po štyroch kávach. Uff, toto asi bude čítať aj manželka... Dávam si už väčší pozor.
keď som v strese, tak nejem.
Spolupracovníci za mnou chodia, že daj si aspoň buchtičku. Keď mám fázu pokoja, som schopný zjesť celú chladničku. So synom sa bijeme o sladkosti, mama mu hovorí, zjedz si to teraz, lebo príde tatino. Najmä salko je moja neresť, totálna, musím byť vo veľmi dobrej nálade, keď niekomu ponúknem aspoň za lyžičku.
rád spím, keď mám možnosť a dieťa mi to dovolí, tak som schopný spať aj do dvanástej.
Žiaľ, sedemročného syna nebaví ráno si zapnúť telku, musí nás vytiahnuť z postele a robiť niečo, pri čom potrebuje asistenciu. Teraz napríklad vyrábame mydlá. Neviem, po kom to zdedil, ale hneď začal tie mydlá aj predávať. Mohol by ísť touto biznis linkou, všetky knižky súvisiace s umením sme dali na horné police a dole nechali ekonomické. Mohol by siahnuť na tie správne. Umelcov je v dome už dosť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.