pochádzajú vraj zo Zázrivej. Nádhernej dedinky roztiahnutej po úbočiach a stráňach národného parku Malá Fatra. Dnes do nej zablúdia nielen tí, čo smerujú kratšou cestou cez Havraniu na Hornú Oravu či popri Bielej do Dolného Kubína, ale aj tí, čo musia obchádzať cez víkend odstavenú cestu pod Strečnom. A tam, v prvej oravskej obci, keď sa vyštverajú za Terchovou na Rovnú horu a začnú sa z nej spúšťať, to na nich čaká. Tichý biely diabol, čakajúci na nich v prenosných chladničkách popri ceste, strážený priam antickými postavami ženského pohlavia. Niektoré postávajú len tak, iné majú slnečník či dáždnik, ďalšie sa skrývajú v tieni stromov, aby sa neskôr vynorili ako hrozivý prízrak. Vyzerajú, akoby tam boli vrastené odjakživa. Čakajú na pocestných, ktorí sa za prvou obzrú, pri druhej spomalia a pri tretej pristavia, aby navždy skameneli. Slovenské sfingy – babky, matky, vnučky – ktoré kladú vždy tie isté otázky a už tým, že ste zastavili a odhodlali ste sa na ne odpovedať, ste navždy stratení, prekliati, už vás majú. Otázky sú to jednoduché, rázne a zrozumiteľné ako facka: Nite alebo korbáče? Čerstvé alebo údené? Pol kila či kilo?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.