aj ja som patrila medzi študentov, ktorí utekali z Mlynskej doliny a nasadali každý piatok do vlaku zadarmo s nádejou, že miestenku trafili do vozňa s wifi. Títo cestujúci by vedeli hovoriť o vlastnej mape Slovenska. Rovina, stanica Pohody, wifi, krásna Liptovská Mara, pri ktorej sa oplatí na chvíľu stopnúť film, potom znova pri pohľade na Tatry, ešte vodná nádrž Ružín pri Margecanoch a potom z Kysaku do všetkých mestečiek na Východe. Je však jedno špeciálne miesto, pri ktorom som vždy odložila knihu, stopla film aj hudbu. Vždy cestou do Kysaku sa ešte pred Žilinou vynorila vodná nádrž so zvláštnymi polostrovčekmi, ktoré ako úzke cestičky vybiehajú z brehu do vody.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.