na Slovensku je cirkus škaredé slovo.

Nerobte mi tu cirkus, politický cirkus... Alebo si pod tým ľudia predstavia smrdiace zvieratá, levy s vybitými zubami, čo skáču cez obruče. Vo Francúzsku je cirque noblesný. Je to mladý žáner javiskového umenia, odnož divadla, od 70. rokov do toho dávajú obrovské peniaze, budujú školy. Momentálne je najväčší boom nového cirkusu v Škandinávii. Pred siedmimi rokmi som rozbehol festival aj so zámerom robiť u nás osvetu, inšpirovať ľudí. Už sa to začína prebúdzať, ale je toho stále málo, nemáme lektorov a ak to robí niekto zo Slovenska, tak zväčša v zahraničí. Vidíme to na našich akrobatoch, aké je náročné vypracovať sa ako samouk, cirkus si vyžaduje isté techniky a zručnosti, spôsoby zabezpečenia, ľudia to trénujú odmalička, aby raz mohli byť veľkí akrobati, hoci ich akrobatický život je veľmi krátky.

Nie som čistý Monk, ale v niektorých veciach to majú ľudia, s ktorými žijem a pracujem, so mnou ťažké.

rád rozbieham veci na zelenej lúke.

Baví ma to tak dva-tri roky. Obrovská skúsenosť bola pre mňa práca riaditeľa marketingu v SND za Silvie Hroncovej. Čerstvo nasťahovaní do jedného divadla, opera, činohra aj balet, marketing bol najhorší na svete. Musel som si vymedziť pozíciu: režisér nech nerobí ešte aj plagát, jeho úloha je robiť dobré predstavenie, mňa nechajte naplniť sálu divákmi. Baví ma vylepšovať veci, nastavovať nové systémy, napríklad, aby sa dal kúpiť lístok jednoduchšie online. Snažím sa to teraz vylepšiť aj na Gagoch.

moje priezvisko nie je slovenské.

Pravdepodobne pochádza z Írska, ale rodičia aj starí rodičia sú Slováci. Kamarátova manželka, Írka, mi hovorila, že staroírsky je moje meno Ó Ceallaigh – čo bol kráľovský rod prvých Írov, ktorí založili Írsko. Magister Kelley je historická postava írskeho alchymistu, ktorý pôsobil na pražskom dvore cisára Rudolfa II., je to aj známa postavička z filmu Cisárov pekár a pekárov cisár. Neskúmal som doteraz svoje korene, ale pôjdem po tom, zaujíma ma to. Možno mi patrí polovica Írska, tie krásne usadlosti, a ja som tu v byte v Bratislave!

som cholerický typ.

Kričím, vybuchnem, trvá to asi 30 sekúnd. Ak by bola olympiáda cholerikov, som na prvých miestach, ten čas od výbuchu do pokoja a uvedomenia si vecí, to sú sekundy. Potom sa ospravedlňujem a tvárim sa, že sa nič nestalo. Už sa to dostalo do štádia, že ľudia, s ktorými robím, vedia už pri tom výbuchu, že to netreba nijako riešiť. Ale samozrejme, ak ide o veľký problém, tak vydržím dlhšie.