každý, kto sa dokáže oháňať vareškou a už pripravoval nejaké to pohostenie pre viac ľudí naraz, vie, že absolútne najhoršie sa hostí človek, čo má intoleranciu na laktózu. Ak k vám na návštevu zavíta nejaký ten celiatik, a najnovšie sa ich vyrojilo naozaj nevídané množstvo, hraničiace s pandémiou – keďže si niekto všimol, že celiatici sú podozrivo štíhli a napísal o tom knihu o chudnutí – nie je to až taký problém. Vynechať zo stravy všetko, čo obsahuje lepok, je hračka. Problém nastáva, keď máme vynechať všetko, čo má niečo spoločné s mliekom. Až vtedy zistíme, aký veľký zástoj má v našej kuchyni tento biely, nevinný nápoj. Dokonca väčší ako má samotný chlieb. Podusiť niečo na masle? Kdeže! Používať syry, koreniť nimi? Urobiť dip z tučnej zakysanej smotany? Nedá sa. Dobre teda, skončíme pri nejakom pečenom mäse alebo guláši. Lenže potom prichádza čas na dezert a tam nám skončí hlava v smútku. Tie najonakvejšie zákusky a koláče vždy rátajú s mliekom, maslom či smotanou. Zakaždým človek skončí pri piškóte, aj to na nejaké „vyňuňané“ plnky môže zabudnúť.
Mlieko je s nami naozaj od počiatkov nového spôsobu života našich prapredkov, keď sa rozhodli urobiť v živote radikálny krok, zastaviť sa a pozrieť sa za seba, čo po nich ostáva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.