Natália Horečná: Meniť môžem len seba

tvoríme stále, až do posledného momentu.

Balet Rómeo a Júlia už bol uvedený vo Fínsku, ale musela som ho napasovať na našich tanečníkov. Vždy sa snažím vnímať, čo pomôže konkrétnej osobe, aby rástla vo svojej energii. Musím dať veľmi pozor na to, čo mám pred sebou. Teraz je to jedno veľké telo, spojené tak, aby sme na nič netlačili a aby všetko prešlo cez srdce. Premiérou sa to nekončí, tanečníci musia vnútorne rásť v rolách, ešte viac sa odosobniť od vlastného ega, viac slúžiť umeniu a publiku. Ako choreografka pracujem najmä v Európe, teraz som mala premiéru v Monte Carle s baletom na tému imigrácie, ako ľudia zomierajú na ceste za lepším životom. Obrázok toho malého sýrskeho chlapčeka na pláži ma veľmi chytil za srdce. Snažila som sa to urobiť tak, aby sme sa nevyžívali v drámach tých ľudí, neparazitovali na ich tragédii.

ráno si pustím meditačnú hudbu.

Chystám si raňajky a ak mám čas, dám si potom krátku meditáciu. Pred premiérou sa mi to veľmi nedarí, ale naučila som sa meditovať aj počas práce, chôdze, počas dňa. Je to zvláštna aj krásna vec, keď nastanú stresové situácie, vedieť vnútri zostať v tichu. Lebo panika zablokuje mozog.

rada sa venujem kvetom.

Sadím jahôdky, čučoriedky, pestujem orchidey. Chodím do prírody, potrebujem ju, vzťah k nej sa mi silnejšie rozvinul, keď otec odišiel na druhý svet (kameraman Pavol Horečný – pozn. red.). Celkom sa mi obrátil život naruby, akoby mi tá katastrofa otvorila iné dvere do bytia, neviem to vysvetliť, ale niečo krásne sa stalo. Bolestivo krásne.

keď som skončila s tancovaním, veľmi som pribrala.

Musela som veľa vybavovať, sedieť dlho za počítačom, po 19 rokoch tancovania som bola aj veľmi unavená, nebola som schopná vôbec cvičiť. Teraz, po piatich rokoch pauzy od baletu, som už zase aktívna, schudla som, robím jogu, behám, plávam aj v studenom mori. Naučila som sa otužovať, robí to s telom zázraky, zápaly aj alergie sa chladom dajú dostať pod kontrolu. Ako dieťa som bola dosť často chorá na priedušky a keď sa pri práci spotím, plus air condition, hneď mi chytí hrdlo. Preto tak rada nosím košele oblečené naopak. Košeľou si pot vždy utriem. Niekedy mi svet príde celý naruby otočený a ja ho potrebujem prijať tak, ako to je, meniť môžem len seba.