ako dlho robíte cyklokuriéra?

Nuž, už nie som cyklokuriér a zvládam to ťažko. Cyklokuriérom vo firme GO4 som bol päť rokov. Denne som jazdil a doručoval zásielky, keď však firma odkúpila podiel vo Švihaj šuhaj, postupne ma viac a viac namáčali do tejto kancelárskej roboty. Firmu Švihaj šuhaj založili okolo roku 2009 dvaja cyklistickí nadšenci Gábor Bindics a Ferenc Viola, ktorí sa poznali s budapeštianskou úspešnou cyklokuriérskou firmou Hajtas Pajtas. Biznis im však fungoval tak striedavo oblačno a potrebovali väčšieho partnera. Teraz funguje Švihaj šuhaj ako akási cyklodivízia vo väčšej kuriérskej firme, čo má veľké výhody. Ale ja som nikdy nechcel byť manažérom a pozrite sa, teraz mám svoju stoličku a stôl. A na bicykli chodím už iba do práce.

aké výhody môže priniesť cyklokuriérstvo vo väčšej firme?

Je jasné, že cyklokuriér má obmedzené možnosti prepravy. Stáva sa však výhodným, ak je súčasťou väčšej logistickej siete.

už dlhšie uvažujete nad rozvojom medziskladov, ktoré by kombinovali cyklodopravu s tou automobilovou. Je aj to možnosť, ktorá by presvedčila o výhodnosti cyklokuriérov?

To je naša dlhodobá vízia, najmä čo sa týka zásobovania v úzkom centre mesta, kde nikto nechce mať veľké dodávky. Väčšina veľkých skladov sa nachádza na periférii miest. Ak by sme odtiaľ mali poslať cyklokuriéra s nákladom do kaviarne v centre mesta, síce by to odviezol, ale trvalo by to neefektívne dlho. Pomôcť by preto mali prekladiská, ktoré by boli umiestnené relatívne blízko centra. Veľké auto z periférie by priviezlo tovar do medziskladu, tam by sa roztriedil a cyklokuriéri by ho do centra dopravili cargobyciklom. Nedokážeme samozrejme na bicykli prepraviť všetko ale podľa výskumov sa dá nahradiť 50 až 60 percent dodávok v centre.

aj preto sídlite práve v podobnej lokalite - v skladovej oblasti na Prievozskej ulici, ktorá je relatívnej blízko centra? Idete príkladom?

Áno, práve kvôli tomu sme sa presťahovali. Máme tu aj sklad a pár klientov nám tu dováža tovar, ktorý do centra odvážame na bicykli. Akurát toto miesto nie je práve najideálnejšia pozícia, aj keď na bicykli sa vzdialenosť dá prejsť za desať minút. Aby to však fungovalo ideálne, malo by to prekladisko byť ešte bližšie.

dajú sa také miesta pre sklady blízko centra nájsť?

Potenciálnych miest je niekoľko, v Bratislave napríklad pod Mostom SNP alebo na Pribinovej ulici. Ale vieme, aké vysoké sú ceny prenájmov budov a my si ešte nemôžeme dovoliť sami prenajať veľký sklad v takejto lokalite. Skôr hľadáme spoluprácu so samosprávou.

zdá sa mi, že je to veľmi veľa komplikácii pre firmy, ktoré môžu aj teraz bez problémov zásobovať centrum dodávkami. Je pridaná hodnota v ekologickom zásobovaní natoľko silná, aby ich presvedčila? Alebo očakávate spoluprácu od mesta aj v tom, aby vydali regulácie pre autá v centre?

Regulačné opatrenia samosprávy sú pri doprave v centre naozaj kľúčové. Ale nie je pravda, že teraz zásobujú autá centrum mesta bez problémov. V pešej zóne sa pohybujeme často a o situácii máme podrobný prehľad. Keby ste sa prišli pozrieť do pešej zóny ráno medzi šiestou a deviatou, kedy je oficiálne povolený vjazd zásobovania, vyzerá to katastrofálne. Desiatky dodávok tam pendlujú hore-dole po chodníkoch, je tam kopa hluku a smradu. V roku 2010 tam dokonca jedna dodávka zabila chodca. Bavil som sa aj s mnohými zásobovačmi, ktorí ráno nestíhajú rozviesť všetko, čo majú, pretože mnohé prevádzky sú otvorené až od ôsmej. Často sa zmieria s pokutou, pretože to do deviatej nestihnú. Pre dodávateľov teda medzisklady vôbec nemusia byť zbytočná komplikácia.

a ako by vedeli cyklokuriéri ráno zásobovať centrum?

Nielen ráno, vedeli by sme zabezpečiť celodenné zásobovanie. Bicykel má povolený vjazd do pešej zóny a nepôsobí v ňom tak negatívne ako dodávka. Sú nočné bary, ktoré sú otvorené od šiestej večer a ráno musia prísť prevziať zásoby. Pričom nám by to mohli ráno priviezť do medziskladu a o šiestej by sme tovar priviezli do kaviarne na bicykli. Vjazd do pešej zóny je navyše spoplatnený, čiže dodávateľov to stojí nemalé peniaze.

nie je však pre nich aj tak dodávka efektívnejšia, keď dokáže previezť viac ako bicykel?

No práve - zásobovacie autá jazdia zvyčajne poloprázdne. Ak majú stihnúť za dve hodiny niekoľko prevádzok, nestihne to iba jedno auto a zásobovanie si rozdelia dve či tri autá. To je prípad veľkého dodávateľa ako je Metro, ktoré má v centre každé ráno štyri či päť poloprázdnych dodávok. Do medziskladu by im pritom stačilo poslať jedno veľké auto. Je tu aj potenciál ekonomických úspor. A určite potenciál veľkých časových úspor. Dokáže to však najmä zlepšiť kvalitu prostredia v pešej zóne, čo je koniec koncov žiadúce aj pre samotných podnikateľov.

čiže na bicykli by ste odviezli toľko ako poloprázdna dodávka?

Bežná dodávka má nosnosť okolo jednej tony a ani polovicu z toho cyklokuriér neodvezie. Bežné cargobicykle majú nosnosť 120 kilogramov, tie kapacitnejšie odvezú 250 kilogramov. Výhodou medziskladov je však to, že síce tovar neodvezie naraz, ale vie sa otočiť a aj tak to stihnúť rýchlejšie.

Archív Šimona KrušlákaCyklokuriér Šimon Krošlák s kolegom (vzadu).

je v Európe mesto, v ktorom sa podaril tento systém zásobovania cez medzisklady?

Nie tak komplexne, ako by sme to chceli v Bratislave. Výhoda bratislavského centra je tá, že je relatívne kompaktné a na malom mieste má veľa prevádzok. Vieme si preto predstaviť komplexné zásobovanie cargobyciklami, ktoré by naozaj vedelo z veľkej časti odbúrať autá z centra. Napríklad Hajtas Pajtas v Budapešti spolupracuje s veľkou kuriérskou firmou GLS, kde v určitých častiach mesta doručujú všetky zásielky cyklokuriéri. Fungujú práve cez systém medziskladu. Dokonca zistili, že dokážu byť efektívnejší a doručiť za istý čas viac zásielok než autá. Pohyb v meste je predsa komplikovanejší, od parkovania cez jednosmerky. V niektorých časoch dokonca za hodinu doručili viac zásielok ako autokuriér.

rokujete aj vy s väčším partnerom? Ak by sa podarilo získať veľkého partnera ako Metro, išlo by to zrejme rýchlejšie.

Rokujeme aj s Metrom, ale je to beh na dlhé trate. Aj oni si nás musia odsledovať a zistiť, či sme spoľahliví.

aké argumenty viac presviedčajú veľkých partnerov? To, že ponúkate časovú úsporu alebo skôr tie filantropické dôvody - kvalitnejšie prostredie v mestách bez áut?

Presviedčajú ich dve veci. Po prvé - dá sa na tom postaviť dobrý imidž. Ekologické doručovanie cyklokuriérmi je dnes veľmi sympatické. Druhým veľkým argumentom je možnosť poskytnúť službu aj v časoch, kedy autá nemôžu. Vieme, že konkrétne Metro má viac objednávok na zásobovanie, než sú schopní zabezpečiť. Niektorých klientov dokonca odmietajú. Vedeli by sme sa pre nich teda stať externými kapacitami.

viac cyklistov do miest chce dostať aj národná kampaň Do práce na bicykli. Bratislavská samospráva však stále nevytvorila systém zdieľaných bicyklov a o ponuke bikesharingu od veľkej reklamnej spoločnosti Big Media sa zatiaľ jasne nevyjadrila.

Pritom to v zásade nie je zlý nápad, aj keby si Big Media na bicykle zavesila reklamy. Aj v zahraničí fungujú bikesharingy v spolupráci s väčšími sponzormi. Je to možná cesta, problém je v tom, že mesto okolo toho robí zvláštne tajnosti. Najprv to nejasne potvrdili na jeseň, pričom spustiť bicykle až v jeseni sa mi nezdá práve ideálne. No nikto nevie podrobnosti. Je to projekt, ktorý je v prvom rade pre verejnosť a mali by sa o ňom viesť verejné debaty a rokovania. Aj Cyklokoalícia, aj my by sme určite vedeli poradiť a ponúknuť veľa cenných dát. Pritom by to mohla byť výborná cesta, ako konečne vo väčšom meradle nakopnúť cyklodopravu v meste.

mnohí z vašich cyklokuriérov sa vo vizitkách na vašom webe priznávajú, že predtým dlho pracovali zašití korporáciách a práca cyklokuriéra bola pre nich vykúpením. Má jazdenie bicyklom po meste také dobré účinky?

Dokazuje to aj to, že sa k nám stále na voľné pozície hlási množstvo ľudí, už dlho sme nepotrebovali dávať inzeráty. Mnoho ľudí to stále vníma ako vysnívanú prácu - voziť sa na bicykli a dostávať za to peniaze. A naoazj máme viacero šuhajov, ktorí dlhé roky robili kancelársku prácu, boli manažérmi, no už to psychicky nezvládali a potrebovali zmenu. Nemáme ani problém Jeden kolega bol dlho manažérom, teraz už tri roky robí cyklokuriéra. Chceli sme ho využiť aj v kancelárii, no po niekoľkých týždňoch povedal, že nemôže. Že chce naozaj iba jazdiť.