dramaturg je najalibistickejšie divadelné povolanie.
Mieru jeho zodpovednosti ťažko posúdiť. Môže byť veľmi neviditeľný, ale aj veľmi razantný. O dramaturgii sa začne rozprávať až vtedy, keď v inscenácii niečo chýba. Či som alibistka ja? Jednoznačne. Vždy môžem povedať: ja som to režisérovi/hercom hovorila! Dramaturgom sa rozhodne stať len človek, ktorý nemá problém byť druhý, robiť back-up, musí byť asi aj dobrým psychológom a filtrom energií. Časom sa človek naučí, že nie každá inscenácia je highlight sezóny, ale každá má svoj zmysel. A keď je predstavenie zlé, po kanáloch chodím iba týždeň.
mám rada rurálny život.
Som z dediny, z bývalej gazdovskej rodiny. V pohode zoberiem kosu, aj ju naoslím, aj pokosím, aj porýľujem, aj pohrabem. Nahlobiť kosu či vyklepať ju, to by som si netrúfla, ale našu záhradu pokosím tak za tri hodiny. Je to asi prácnejšie ako s kosačkou, ale očistnejšie, tichšie a aj to inak vonia.
som absolútna kávičkárka.
Vypijem šesť aj viac káv denne, odkedy v rozhlase hlásili, že je to zdravé. Kávu musím zalievať vždy s lyžičkou, lebo inak praskne pohár. Všetkých to tak nútim robiť. Som typický kaviarenský povaľač. Keď sedím v kaviarni, mám počítač a kávu, vtedy aj najviac spravím. V Petržalke mám svoju obľúbenú bizarnú kaviarničku. Rada tam zájdem napríklad v sobotu, s kamoškou. Nikto tam nie je a ja mám v nej taký lokálny pocit ako na dedine.
čas od času chodím do kostola.
Tento druh mentálnej očisty a spirituality je asi najúčinnejší. Náboženský postoj by sa mal však prejaviť v tom, čo robím, ako to robím, v tom, ako reagujem alebo nereagujem. To však neznamená, že nevrieskam napríklad po iných ľuďoch, keď mi rupnú nervy na skúške. Obdivujem ľudí, ktorí v najvypätejších chvíľach vedia zostať pokojní. Chcela by som sa naučiť riešiť problémy skôr, nenechať ich dôjsť do hraničného momentu, keď sa nakopia a už je neskoro. Alebo LTT – len tak-tak. Neexistuje deadline, ktorý by sa nedal prekročiť alebo posunúť, platí iba jeden úzus: bulletin musí byť vytlačený v deň premiéry a večer sa musí hrať.
nikomu nepožičiam svoj počítač.
Na to som hypersenzitívna, trpím, aj keď si chce niekto odo mňa poslať len jeden mail. Doprajem mu to, ale desaťkrát sa pripomeniem. Vnímam to ako môj zdroj obživy a existencie, dlhodobú investíciu. Kúpila som si ho v stave depresie a úzkosti ako tereapeutický prostriedok. Kolegom som povedala, idem sa prejsť k Dunaju, musím si vyvetrať hlavu. Z prechádzky som sa vrátila s počítačom. Pomohlo to.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.