v divadle zabúdam, že si na seba musím dávať pozor.
Neviem ísť na 50 percent ani na skúške, režisér niečo chce, ja ihneď urobím čokoľvek a veľakrát sa fyzicky a psychicky odpálim. Ja, ako Petra, by som veľa vecí v živote neurobila, ale keď som Zuna, divoška, tak tá nemyslí na to, že prechladne, poreže si nohu alebo či má gaťky, či spadne do vody, natrú ju blatom alebo zbijú. Ale stáva sa, že keď som veľmi vyčerpaná, nemám za sebou dobrý deň, tak si v istej chvíli na scéne uvedomím, že preboha, zase sa porežem, už je to príliš, už je to príliš, a plačem. Ale potom sa zas pozbieram. Je to v hlave.
neustále niečo skúšam.
Robím to, čo mi nejde. Do pätnástich som tancovala spoločenské tance a chcela byť tanečnicou. Na škole mi povedali, že nemám na herectvo, tak som nechala tanec a zaťala sa, že budem herečka. Pocit, že nezvládnem napríklad tanec na tyči, box, čokoľvek, ma núti pustiť sa do toho a zvládnuť to. Takto žijem. Extrémne.
najväčšie problémy mám s ničnerobením.
Nemám vzťah, nemám deti, tak môžem tvrdo pracovať. Ale keď mám konečne voľno, tak sedím a čumím do plafónu, neviem sa prinútiť do žiadnej aktivity, ísť von, do prírody. Nežúrujem, nevysedávam s kamarátmi, v práci som totiž neustále obklopená ľuďmi, a ja som trošku introvert. Ale chcem na tom teraz zapracovať. Nanovo hľadám svoje koníčky mimo divadla, filmovania a dabingu. Hľadám, k čomu by som mohla mať vzťah.
priznávam sa, fajčím.
Ako väčšina hercov v divadle, a aj tí, čo nefajčia, si nakoniec pri nás zapália. Nemám iné závislosti, alkohol, drogy, aj keď je toho veľa v našej brandži a je to dlhá cesta, kým si človek vyberie, či sa tomu vyhne, alebo poddá. Boli obdobia, keď som žúrovala s kolegami a mala som pocit, waw, toto je ten bohémsky štýl! Lenže potom som zistila, že ak nebudem striedma a nebudem sa strážiť, nebudem stíhať ani polovicu z toho, čo teraz robím.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.