Bratislava ma kedysi vypľula ako kôstku ďalej na západ. Dievča z východu, ktoré ju dobývalo a pre extrémne ceny bytov a nízke platy nedobylo. Pamätám sa, ako som ju za študentských čias nekriticky obdivovala a bránila, lebo ponúkala možnosti, o akých sme my Východniari ani netušili: množstvo kultúrnych akcií, výborné kníhkupectvá a knižnice, práca, blízkosť Viedne. Teraz som teda po dlhšom čase navštívila naše hlavné mesto preto, lebo ho mám rada. Bratislava, bydlisko našej intelektuálnej špičky, má dnes make-up anarchistky. Všadeprítomné grafiti mi takmer vyklali oči: na zastávkach, na fasádach rodinných domov i historických budov, na plotoch, na mostoch, na toaletách. Čarbanice a k tomu burina na každom rohu. Moji bratislavskí priatelia to už nevnímajú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.