len aby bolo jasné, kníh máme toľko, že by sa z nich dal postaviť menší domček. Detských tiež. Pracujeme s textom, s knihami, a dokonca aj vo voľnom čase (dobre, toho je málo), čítame. Knihy sme deťom vždy kupovali, čítali, odporúčali, ale nenatláčali. Tak nejako sme sa nádejali, že ich to čítanie chytí. Veď gény neoklameš, alebo áno?
A teraz mi môj najstarší (takmer 15-ročný) povie, že prestal čítať. Úplne.
Kým som stihla zinfarktovať, dodal, že knihy zásadne počúva. V audio podobe, v angličtine. Baví ho skôr non-fiction ako beletria. A najlepší zážitok mal z knihy o astrofyzike, ktorú načítal sám autor. Presne pri tej nahrávke totiž vedel, čo chce autor zdôrazniť, čo považuje za najdôležitejšie. Vnímal intonáciu, pauzy, tón hlasu.
„Naše deti teraz opäť objavujú čaro priameho, živého rozprávania, a to aj vďaka všetkým technológiám, na ktoré my toľko nadávame.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.