to už vedeli, že nejdú na dezinfekciu, že nápis o sprche pred budovou s husto a sladko čmudiacim komínom je lož. Taká lož ako táborový orchester, ktorý im hral do kroku.
Teraz som tu a bojím sa, či z pamätníka nevzniká panoptikom kuriozít, ale hneď prvá časť – pôvodný tábor v bývalých kasárňach – obavy rozptýli. A to je ešte na parkovisku veselo ako na školskom výlete. Keď však prejdete bránou s tým slizkým nápisom Arbeit macht frei, nálada oťažie. Kamenné domy vyzerajú zvonku nevinne, ich vnútro mučí dušu. Vysušené ľudské vlasy, hory topánok, kufrov s predpisovo vypísaným menom, kuchynský riad, zatuchnuté kobky a stena, kde dodnes vidieť diery po guľkách katov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.