na každom kontinente nájdeme niečo také. Malé praktické jedlo do ruky, ktoré nielen osvieži, ale dokáže aj zasýtiť. Niekde je to hamburger, grilovaný mletý steak vložený do žemle spolu so šalátom a nakladanou zeleninou. Alebo obyčajný sendvič – medzi dvoma krajcami bieleho chleba tiesniaca sa šunka so syrom a nakladanou zeleninou, skvelý to vynález lorda Sandwicha, ktorý si potreboval niečo zahryznúť pri úmorne dlhých partiách bridžu bez toho, aby karty pustil z ruky. V Ázii sú to zas jarné rolky – v ryžovom papieri úhľadne naskladaný voňavý mäsovo-zeleninový šalát, ktorý sa namáča do rôznych, či už pikantných alebo orieškovo-sladkých omáčok. No a nakoniec nám najbližší a najobľúbenejší kebab, stála to poživeň všetkých tých hlboko ustarostených mužov v zelených tričkách, čo nás do vlaku chodia strážiť a na internet strašiť pred tými, ktorí im to nastrúhané grilované teľacie mäso zarolované v pite vymysleli a s úsmevom im ich v stánkoch podávajú.
V Mexiku je takouto rýchlou chuťovkou tacos a počas dvoch storočí enormného vývoja, lebo vraj jeho existencia je presne taká mladá, sa z neho doslova stalo náboženstvo. Niektorí síce tvrdia, že do kukuričnej tortilly zavinovali jedlo Aztékovia už v predkolumbovskej ére a snažia sa svoju teóriu podporiť tým, že slovo taco náramne pripomína slovo tlahco v jazyku Nahuatl, čo znamenalo „polovicu“ alebo „v strede“. No majú to márne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.