Andrej Šuba: V hudbe som hedonista

ako dramaturg a autor textov spolupracujem s festivalmi.

S Konvergenciami Jozefa Luptáka, ku ktorým mám asi najbližšie, ale tiež s Dňami starej hudby. Veľmi si to vážim. Muzikológia je pomerne ezoterická disciplína, nie je s ňou ľahké vstúpiť do verejného priestoru. Páči sa mi, ako všetky tie od reality zdanlivo odrezané fakty a kontexty dokážeme s kolegami premeniť na hudobné zážitky. Nestor slovenskej hudobnej vedy Jozef Kresánek napísal, že každý poznatok v tejto oblasti by mal viesť k hudobnému zážitku. Táto myšlienka sa mi pozdáva. Dlho som sa považoval za „ušľachtilého idealistu“, ktorý ľuďom prináša krásu a zážitky. Časom som vytriezvel a uvedomil si, že som vlastne hedonista, ktorému hudba robí dobre.

som šťastný otec, konečne sme rodina.

S manželkou sme vždy mali radi deti, Katarína učila v špeciálnej materskej škole, takže istá predstava o náročnosti koexistencie s deťmi tu bola. Aj tak sme teraz zo syna Teodora úplne hotoví. Od radosti, psychicky i fyzicky. V mnohých ohľadoch je to ťažšie, než som si predstavoval, denná rutina, obmedzenia, ale potom sa usmeje a všetky chmáry sú preč. Počúvame spolu klasiku, môže to znieť snobsky, ale tým, že nechcem mať hudbu len medzi ôsmou večer a štvrtou hodinou rannou, tak niečo vyberiem, pustím a on zatiaľ nevie odísť. (Smiech.) Myslím, že hudba nás oboch upokojuje.

som z Liptova, veľmi rád chodím von, do prírody.

Kým sme nemali Tea, takmer každý víkend sme si urobili výlet. Teraz aj hodinová túra vyzerá ako himalájska expedícia, čo všetko treba pobaliť, ponosiť, čakať na dobrú náladu, kým nezaspí, kým sa naje, aby nebolo príliš teplo, príliš zima.

„Páči sa mi, ako všetky tie od reality zdanlivo odrezané fakty a kontexty dokážeme s kolegami premeniť na hudobné zážitky.“

som impulzívny, výbušný, viem sa nahnevať. 

Moja manželka je v mnohých ohľadoch svätica, ktorá to trpí, hoci sa snažím udržiavať pokojnú atmosféru, najmä teraz, keď máme malé dieťa.