ten pocit, zvaný „už aby boli v škole“, je úplne normálny. Ja mám za sebou výborné prázdniny s celou rodinou, nič hrozné sa nestalo, nikto sa, vďakabohu, nezranil, všetky cesty sa uskutočnili, zlé choroby sa nám vyhli. Bolo kúpanie, bolo aj rodinné pozeranie filmov či hranie kariet, strašne sme sa nasmiali a natešili, občas nazlostili, ale aj naudobrovali. Skrátka, mám byť za čo vďačná. Aj som. A budem vďačná aj za začiatok školy.
Je totiž náročné plniť všetky tie prázdninové rodičovské roly – vychovávať, udržiavať v chode domácnosť, zabezpečovať program, aby sa dietky nenudili a nemilobohu nečumeli do mobilov či počítačov, vymýšľať zábavu či poučenia. K tomu, samozrejme, neprestať pracovať, lebo veď rodinný rozpočet sa nenaplní sám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.