najradšej mám po výstave to ticho.
Ako keby mi vravelo, teraz máš čas pre seba a môžeš vymýšľať nové veci, posuny v tvorbe. Kým ich nevymyslím, je to úžasná, príjemná hračka, potom už je to otrocká drina. Samozrejme, latentne v podpalubí to už pripravujem skôr, treba tomu už len nájsť detailnejšiu formu. Ohromne mi vyhovuje, že popri vlastnej tvorbe učím. Som v kontakte s inými názormi, najmä doktorandi a asistenti sú v najkritickejšej fáze, nemilosrdne „dávajú dole“ všetko, čo je slabšieho charakteru. Závidím im ľahkosť, invenciu a že sú na začiatku kariéry, keď si ešte môžu vyberať, aký druh umenia budú robiť. V mojej fáze už nie je cesty späť, mám istú autorskú signatúru, podľa ktorej ma rozpoznajú. Intuitívne hľadám rôzne záchranné lieky, aby som nevyhorel, špirálovite sa vraciam k témam, kombinujem, raz to smeruje k zjednodušovaniu, potom mi zas napadnú prepracovanejšie, zložitejšie veci.
moja hudobná kariéra je vo vychutnávacej oddychovej fáze.
Maľovanie by som za ňu nemenil, i keď na začiatku 90. rokov by som sa možno z mladíckej nerozmyslenosti na niečo také aj dal. Boli to neporovnateľne slobodnejšie, odviazané roky, všetko sa otvorilo, ľudia boli ku sebe ústretoví, vychutnávali si novú atmosféru. Potom prišlo vytriezvenie, narastali tlaky na profesionalitu, muzika išla bokom. Pri hudbe som spoznal limity.
móda vinylových platní ma až tak neovanula.
Vinyly nakupujem skôr staré, originály, z druhej ruky. Pri tých nových treba dávať pozor, či to nie je len prepis z mixáže, ktorú šupnú na vinyl. Vinyl je príjemný v tej svojej nedokonalosti – to si treba pozrieť články od nemeckých technomaniakov, všetko sa robí v prospech digitálneho záznamu. Ale môj audiofilský štandard nie je veľmi vysoko, lebo už mám aj tinitus, občas mi hučí v uchu, na tých pár rokov sa mi už neoplatí kupovať si dokonalú aparatúru za 300 000 eur.
vo voľnom čase robím obyčajné veci.
Bývam v staromódnom prostredí, každá susedka mi dá nejakú rastlinku, toto si zasaďte a potom sú z toho petúnky po celom balkóne. Sám som si robil aj rekonštrukciu bytu, to je také odreagovanie, zaoberať sa remeselníckymi vecami, nehnusí sa mi to. Hanbil by som sa, keby mi doma všetko musel prísť urobiť nejaký remeselník.
mám takú „schízu", že keď niečo vyhodím, okamžite to potrebujem.
Čiže každú písomnosť zacviknem niekam do obalu, aby sa nestratila. Snažím sa v tom mať aj poriadok, ale spätne si tam niečo vyhľadať, to ma vie zničiť. Mám z toho husiu kožu, ale tú druhú odrodu husej kože. Nie tú príjemnú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.