novú knihu rozpísanú nemám.
Posledný román sa vďaka oceneniu vrátil do môjho života, už len tým, že mi ho posledné dni pripomínajú pozvaniami na literárne eventy. To ma zamestnáva viac ako pokusy o nové texty. Viem, že promo knihy je nevyhnutné. Reklama je práca, ktorá ma živí, je to náročná práca, a preto ma v mojom súkromí, kam radím aj písanie, znervózňuje, stresuje, neviem ju naplno vykonávať. Venoval som sa aj publicistike, ale potrebujem písať dlhšie texty, prežívať s textom dlhší čas. V publicistike je to ako v reklame, treba konať rýchlo, byť viac aktuálny ako súčasný a byť presvedčivý v okamihu. To vás zrýchľuje, nespomaľuje. Rád by som si niekedy len tak sadol a pozeral sa na lipu, ktorú som prednedávnom zasadil, a v reálnom čase sledoval, ako rastie.
odkedy som chytil ceruzu do ruky, kreslím.
Baví ma komiks, veľmi. Chcel by som vymyslieť aspoň 300-stranový komiks, napísať aj nakresliť. Neviem, či sa mi to podarí, ale niekedy sám seba dokážem prekvapiť. Ani literárne ambície som nemal, vôbec, ale na dovolenkách bolo výhodné, že som si nemusel rozkladať stojan na kreslenie. Stačil počítač na písanie. Moja staršia dcéra hovorí, že keď niečo nevyrába, vojde do nej hnev. Do mňa vojde úzkosť.
odkedy som navštevoval geologický krúžok, zbieram kamene.
Keď ma chce niekto obdarovať, nemusí byť príliš kreatívny, šuter ma vždy poteší. Najvzácnejšie kamene sú tie, ktoré mi darovali moje deti. Tie, ktoré našli na ulici, v lese, v kanáli. Lenže zistili, že sa to dá aj kupovať. Toto som nenašla na čistinke, ale v múzeu v obchode so suvenírmi a hneď som ti to kúpila za eurá, ktoré si mi dal na školu v prírode. Zbieranie kameňov sa dosť rozšírilo, veľa urobila aj ezoterika. Trošku to drancuje prírodu, je to slušný biznis. Zbieram aj figúrky z hororov (na fotke Chucky). Kvôli deťom ich nemôžem mať všetky vystavené, ale tie, ktoré sa po byte povaľujú od narodenia, sa im nezdajú strašidelné. Votrelec a Freddy Krueger sú pohode, tak ako kvety vo váze.
„Posledný román sa vďaka oceneniu vrátil do môjho života, už len tým, že mi ho posledné dni pripomínajú pozvaniami na literárne eventy.“
prečo hovorím tak potichu?
Otec je športový komentátor, ktorý aj doma vydával hlasný, prenikavý mikrofonický zvuk. Možno som tým traumatizovaný, tak teraz hovorím ticho. Nahlas sa hovorí, len keď pozeráte šport.
čím som starší, tým viac fóbií mám.
Kedysi som nemal pud sebazáchovy, ale pred pár rokmi, po veľmi zlom zážitku, som dostal strach z lietania. Veľmi ma to obmedzuje, takáto nezmyselná panika, ale odvtedy chodíme často vlakmi. Tam si človek uvedomí, že nemusí byť niekde za dve hodiny, môže tam byť v pohode aj za deväť, porobí si veci, zahrá kanastu. Manželka mi povedala, že keď deti vyrastú, tak na dôchodku zase budem v pohode lietať. Aj tak lietam, ale nemám to rád.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.