radí sa medzi najnáročnejšie dezerty, niektorí kuchári si ho ani netrúfnu zaradiť do svojho jedálnička. Nie preto, že by to bolo naozaj také náročné, ale skôr kvôli všetkým tým rečiam o tradícii a „správnym“ návodom, ako dokonalé suflé urobiť. Ak sa náhodou veci neznalý človek zapojí do debaty o suflé, môže si byť istý, že práve stratil v lepšom prípade dve hodiny, v horšom zopár dní svojho života zanietenou hádkou o tom, či sa má servírovať pripravené s mäkkým stredom alebo celkom prepečené. Niekto si povie – čo je na tom, to robia aj vyznávači steakov a prežil som.
No v tomto prípade ide o vážne podcenenie situácie. Pretože keď je na pretrase suflé – klenot francúzskej kuchyne – ide o život. Konzistencia totiž nie je jedinou vecou, pri ktorej sa ľudia z vyššej gastro spoločnosti vedia hádať cez celú miestnosť a kričať na seba vety typu: „Tak si ten sneh miešaj v skle, a nie medi, ale potom to nenazývaj suflé!“ alebo „Pokiaľ do bielkov dávaš stužovač, pre mňa si ako človek skončil.“ Nezriedka vás môžu obviniť z vlastizrady, napríklad pokiaľ podávate suflé s nezarovnanou strieškou.
„Keď je na pretrase suflé – klenot francúzskej kuchyne – ide o život.“
No a teraz si predstavme, že toto má kuchár reštaurácie riskovať. Radšej urobí jednoduchú pannacottu, vytiahne ju v pravú chvíľu z chladničky, pekne dozdobí a má vybavené. Nemusí sa prplať s vajíčkovým dezertom, ktorý treba urobiť krátko pred podávaním a utekať s ním rovno z rúry priamo pred zákazníka, lebo zrútiť sa má až vtedy, keď do neho snobský maškrtník zájde dezertnou vidličkou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.