predovšetkým nad tým, ako je možné, že to na druhý raz nezaberá, keď to v prvej sérii tak super fungovalo. Stranger Things totiž neprekonal ako seriál nijaké podstatné zmeny. Scenáristi namiešali atraktívny koktail z osvedčených zložiek: klaďasi a záporáci, hrdinská matka, hrdinský šerif, láska, krehká hranica medzi detstvom a dospievaním. To všetko v štýle retra, vizuálneho aj sluchového. Číra nostalgia pre tých, čo zažili osemdesiate roky a buď za nimi banujú, alebo sa na nich bavia. A čoraz viac aj nostalgia pre tých, ktorí síce osemdesiatky nezažili, ale i tak (či práve preto) v nich vidia báječnú dobu bez mobilov, keď ešte deti trávili čas vonku, presúvali sa v bandách na bicykloch, nemali v jednom kuse nad sebou rodičovskú kontrolu, a tak prežívali dobrodružstvá, ktoré sa odohrávali v realite, nie v počítačových hrách.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.