dúfa, že z kinosály vyjde ešte nadšenejší, ako do nej vchádzal. Vedno s ním si na to isté miesto kupuje lístok aj cynik. Niet v ňom štipky nadšenia. Nečaká najhoršie, ale vychádza mu v ústrety, naplnený poznaním, že kalich horkosti vždy nakoniec treba dopiť až do dna.
Sadnú si títo dvaja na to isté sedadlo, jeden sa pustí do pukancov už počas trailerov a zapíja ich kolou, aby ten druhý približne po pol hodinke už siahal do prázdneho vedierka a naprázdno cez slamku sŕkal vzduch z prázdneho téglika. Nevydalo, mali sme kúpiť menu pre dvoch, ako chcel zhovorčivý idealista, ale cynik ho zahriakol, lebo nechcel, aby nielenže z kina vychádzal z mizerného filmu, ale ešte mu k tomu bolo aj fyzicky zle. Naliaty, prepchatý, aby mizéria bola zavŕšená.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.