film Baba z ľadu mi priniesol nový rozmer do života.
Som vďačná režisérovi, ktorý zagitoval na otužovanie nielen mňa, ale aj celú moju rodinu. Pokračujem v tom, hoci zakaždým sa treba znovu prekonať. Vezieme sa autom, manžel šoféruje, zakaždým mu hovorím: Milanko, odboč, nechoďme tam. Nakoniec ideme a po minúte, keď je strašná zima, zavládne eufória a ešte väčšia, keď z vody vyleziem, dám si horúci čaj a zabehám si. Som vášnivá plavkyňa, ale vždy som bola najväčší zbabelec. Všetci boli dávno v mori a ja pri 40 °C vzduchu a 30 °C vody som stála po členky vo vode, striekala na seba kvapky a kričala, jaj, studená! Toto je prerod o 180°.
mnoho ľudí si o mne myslí, že som generál.
Taká „erdeg baba". Mám takú vizáž aj často hrávam také postavy, ale doma som pravý opak. Mnohí sú prekvapení, že vôbec dokážem navariť a napiecť. Pritom ja sa najlepšie cítim v kuchyni. Varenie je moja láska, relax a radosť, keď mám ťažkú chvíľu, keď musím o niečom porozmýšľať, varenie ma od problémov odstaví. Milujem trhoviská, za to naše na Žilinskej podpisujem všetky petície, mám tam svojich farmárov, pani Cilku zo Záhoria. Neodolám, keď mi to tak pekne ponúkajú, vždy to preženiem a potom schovávam tašky v predsieni.
„Nemám rada konflikty, neviem sa v nich pohybovať.“
otec ma brával na ryby.
Bola som veľmi úspešná rybárka, bohužiaľ, keď som išla do puberty, zahodila som udicu a začala sa venovať nahrávaniu hitov z rádia Luxembourg na kotúčový magnetofón Duo Sonet. Stále hovorím, že sa k rybárčeniu vrátim, keď budem na penzii. Ten vek už mám, dokonca som aj organizovaná v okrese Svit, aj platím členské, aj som pred dvoma rokmi chytila rybičku, aj som ju pustila. Bolo to v období, keď som sa začala otužovať, tak som nevedela, či skôr vo vode plávať alebo v nej chytať ryby.
som neporiadna, ale za dlhé roky som sa zlepšila.
Som typická neposlušná žiačka. Neznášam, keď mi niekto niečo prikazuje. Možno práve preto, že moje povolanie si disciplínu a poslušnosť vyžaduje. Ako hovorieval Július Satinský, my herci sme naprogramovaní na príkazy – do bazéna, z bazéna von, do bazéna, z bazéna von, to sme my. Ale viem povedať aj nie, vyberám si. To ma naučil môj otec – robiť len to, čo sa mi zdá zmysluplné. Tak som nazvala aj moju habilitačnú prednášku: Herectvo – hľadanie zmyslu. Či som ho našla? Snažím sa celý život, nie vždy sa to podarí.
som vášnivá šoférka.
Od troch rokov som sedela otcovi na kolenách, krútila volantom a nevedela sa dočkať, keď budem môcť ísť do autoškoly. Kormidlovala som aj otcov čln, dvakrát sa mi pošťastilo byť aj na jachte. Povedali mi, že vraj vynikajúco režem tie vlny. Raz som šoférovala dokonca aerotaxík, ktorý vozil môjho otca zo Sabinova do Bratislavy. Robila som také akrobatické kúsky, až vzadu niekomu prišlo zle. To by som si rada zopakovala.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.