aktuálne žijem len divadlom.
Čaká nás premiéra Lásky jednej plavovlásky, na druhý deň derniéra Predanej nevesty v nemeckom Essene, ďalší týždeň začíname Bratov Karamazovcov v Klicperovom divadle Hradec Králové. S Lukášom ešte učíme na DAMU, boli sme do toho trošku dotlačení, ale zistili sme, že je veľmi dôležité tam byť. Pri študentoch si uvedomujeme, ako rýchlo sa spôsob myslenia transformuje, hoci na výsledkoch to možno nie je hneď viditeľné.
s Lukášom sme už od školy nerozluční.
Doplňujeme sa, pohromade nás drží lenivosť učiť sa to, čo vie lepšie ten druhý. Som ten, čo je vpredu, čo to dáva do pohybu, zahlcuje nápadmi. Keď sa Lukáš zozadu zdvihne, tak prichádza myšlienka, náš srbský kolega ho nazval brain of the operation. Medzi nami panuje dôvera v to, čo chceme vidieť na javisku. V extrémnych momentoch, týždeň pred generálkou, máme niekoho, s kým si to môžeme prebrať a veríme mu, keď povie, že to je fakt prúser. Nechválime sa, nezadupávame pod zem, ale pokiaľ sa nedohodneme, tak musíme hľadať ďalej. Nie kompromis, ale tretiu cestu, na ktorej sa spolu zhodneme.
keď môžem robiť len to, čo chcem, sadnem do auta a idem.
Som schopný urobiť si sám roadtrip do Katalánska, na chalupu do Tatier, alebo na kávu do Záhrebu. Na chvíľku zažiť iný svet, úplne inú náladu, inú mentalitu – to ma dokáže potešiť, nabiť aj inšpirovať. Preto aj z divadla musím cez prestávku vypadnúť na kávu niekam von, do normálneho sveta. Keď už cestujem, tak za chuťou. Zastavím sa v Parme, aby som si tam dal aperitivo so šunčičkou, potom som schopný ísť ďalších iks kilometrov do Mantovy, aby som si dal tortelli di zucca, a v ďalšom meste zmrzlinu. V živote sa mi nepodarilo ožrať, mám záklopku, ale v jedle ju nemám, to si užívam. Ale musí to byť aj o očiach, mám rád celý ten proces okolo.
potrebujem si naplniť svoje denné rituály.
Radšej prídem neskoro a všetkým sa ospravedlňujem, ako by som si nemal vypiť svoju rannú kávu a neurobiť svoje raňajky. Medovník (na fotke) to je náš rodinný vianočný rituál, pre mňa jeden z najdôležitejších. Na stromčeku máme len pár ozdôb, doma vyrobené medovníky, dosť bizarné, niekedy aj perverzné, pokrivené, taký medovníkový art brut.
tvrdo bojujem – a darí sa mi – s ťažkou závislosťou od nutelly.
Večer som jedával rožok s nutellou a plnotučným mliekom, fakt veľa. Závislosť bola tak silná, že keď som išiel prespať k frajerke, bol som nervózny a musel si ísť túto výbavu kúpiť. Potom som urobil veľké gesto, že som zahodil nedojedenú nutellu. Občas ma to ešte chytí.
odmalička som bol na javisku.
Mama viedla v Púchove folklórny súbor Váh. Tancoval som, robil choreografie, aj som chvíľku uvažoval o choreografii ľudového tanca, ale divadlo bolo presnejšie. Folklór si do inscenácií vždy trošičku prepašujem. Nie som žiadny hudobník, ale mám doma fujaru aj gitaru. Gitaru mám na záchode, keď si tam idem sadnúť, je to ideálny spôsob, ako si ten pobyt spríjemniť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.