čo ak chce jedno z nich vytesniť to druhé, aby sa konečne ukázalo len ako jedno-jediné? Aby z neho bol iba obyčajný singulárny človek, bez svojho vonkajšieho odrazu, ktorý aj tak všetkých len mätie a jemu samému narúša hĺbenie vlastnej identity? Mohlo by sa stať, že by boli úplnými protikladmi a ich život nikdy nekončiacim sa súbojom? Nie je to vylúčené, veď vzájomné súperenie je časté aj v prípade bežných súrodencov. Práve touto záhadnou psychológiou dvojčiat mi najnovší Ozonov film Dvojitý milenec doslova učaroval. Skôr je pritom tým „dvojitým“, než „milencom“, hoci i sexu je v ňom viac ako dostatok.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.