podobné neveľké zmeny sa udiali po Nežnej revolúcii aj v politike. Konzumizmus dnes vlastne za nás budujú developeri. A budujú ich teda hlava-nehlava. Aj v Košiciach. Za obeť im padajú územné plány, parkovacie možnosti, dopravné riešenia – a najmä zeleň. Niektoré socialistické sídliská sa hustotou alebo zeleňou s týmito novými projektmi nedajú ani len porovnať. A my všetci to ešte aj napomáhame. Dokonca sa spokojne usmievame, keď nám naša banka schváli hypotéku. Vykračujeme si tak v ústrety lepšiemu zajtrajšku, ktorý v skutočnosti znamená splácanie takmer až do dôchodku.
Pokiaľ ide o tému konzumizmu, ktorý čoraz viac naberá grády, napísal som o ňom v roku 2009 taký miniromán. Nazval som ho Najnovší hriech. Jeho hlavný hrdina prejde osobnostným dozrievaním, až sa konečne rozhodne bojovať proti konzumizmu. A tak zomrie. Najprv zomrie virtuálne... No ako sa ukáže, i tak jeho obeť mala zmysel.
Na konzumizmus, tému ostatných desaťročí, som však vymyslel aj o poznanie kratší literárny útvar: bájku. Takúto bájku:
„Ľudia chcú minimálne desať rokov,“ navrhol opatrne, no usiloval sa, aby to vyzeralo, že to bolo vyslovené dostatočne razantne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.