po strednej som sa rozhodovala, či idem ďalej študovať fotku alebo vyskúšam niečo nové.
Môj brat robil kameramana v telke, preto som vyskúšala VŠMU aj VŠVU a zobrali ma tam aj tam, musela som sa rozhodnúť. Zo začiatku ma niektorí aj odhovárali, že baba a ako chce udržať 20-kilovú kameru?! To ma totálne nakoplo ukázať, ako to ide. Piatu loď som odtočila celú z ruky aj s veľkou kamerou, sú na to pomocné prístroje. Dnešné kamery sú ľahšie, ale aj keď robím s vačšími kamerami, nie je to nič, čo by som s dobrým tímom okolo seba nezvládla. Rovnako ako pre mužov to nie je vždy ľahké. Často sú okolo toho počudovania, ale vo svete už je neuveriteľné množstvo kameramaniek, ktoré sú mi vzormi a sú veľmi úspešné. Aj na Oskaroch tohto roku bola prvýkrát nominovaná v kategórii kamera žena – Rachel Morrison. Za posledný rok sa v Hollywoode veľa rozprávalo o genderovej rovnosti v práci, spolu s #metoo prišlo aj profesijné hnutie Time‘s Up Now.
bývala som na škole veľmi prchká.
Takto to musí byť a hotovo. Ale potom som zistila, že robím chybu a musím sa naučiť dobre komunikovať, čo si každý z nás predstavuje. Dobrá komunikácia je môj dlhodobý cieľ. Keď sa robí film, je to naozaj veľký nápor na organizmus, fyzicky aj psychicky. Skončím vždy s novou hŕstkou šedivých vlasov, ale viem, že celá energia, čo som tomu obetovala, išla na správny účel. Viem, do akej vojny idem.
niektorí kameramani sa špecializujú.
Ale ja rada striedam dokumenty, reklamné aj hrané projekty. Pri dokumentoch človek nikdy nevie, čo ho presne čaká, musí sa rýchlo zorientovať a adaptovať, využívať náhodu. Keď sme pracovali s Petrom Kerekešom na dokumentoch, mal veľa vecí premyslených, ale moment náhody má v dokumente vždy svoje miesto. Je to iné ako pri hranom filme, ktorý má často striktnejšie nastavenia. V reklame zase máme stále za chrbtom klienta a agentúru, niekedy je to tricky, ale mňa baví aj to. Je to výzva nájsť spoločnú cestu, ako to urobiť. Napokon aj pri hraných filmoch, keď je tam už veľa nahromadených emócií, do toho stres, málo času, treba nájsť rozvahu a riešenie. Nevnímam to tak, že reklama a umenie sa vylučujú. Skôr je to tak, že mám projekty na istý čas, vtedy robím iba na jednom a nezoberiem žiadnu inú prácu.
„Moja obľúbená činnosť je niekomu niečo darovať alebo niekoho niekam pozvať a potešiť ho.“
baví ma robiť si vizuálne rešerše k projektom, na ktorých idem pracovať.
Celý ten svet zo scenára či textu si obrazovo postaviť. To je pre mňa najzábavnejšia práca. Potom sa stretnem s režisérom a hľadáme spoločnú cestu medzi jeho a mojou predstavou. Predpríprava je najdôležitejšia. Mám nazbierané neuveriteľné množstvo vizuálnych referencií. Robím si albumy na pintereste, kolekcie na instagrame, to mám aj ako hoby.
keď mám oddychový režim, chodím sa uzemniť do prírody.
Predtým som aj behávala, ale kvôli kolenám radšej dávam dlhé prechádzky, netreba telo úplne zničiť. Vyrastala som v Petržalke, teraz som na Peknej ceste, chodím do vinohradov, je tam krásne. Akurát vtedy, keď som sa tam presťahovala, oslovila ma Iveta s Piatou loďou. Začala som ju čítať a zistila, že presne v tých miestach, kde sa odohráva, som sa prechádzala.
chrbát dostáva v práci zabrať, musím veľa cvičiť.
Kamera je jednostranná a je to záťaž na chrbticu, lebo keď točím, často zabudnem, ktoré svaly treba zapnúť. Ale necvičím len kvôli chrbtu, baví ma to, je to príliv endorfínov. Áno, zdvíham aj činky. Môj rekord? Sto kíl na hip trust – to je cvik na zadok, smiešne vyzerá, ale v podstate mám na bedrách stokilovú činku a tú musím zdvihnúť zadkom. Za celé tie roky rehabilitácií mi posilka najviac pomohla spevniť celý chrbát a svalstvo.
otec sa mi smial, že aký som ja filmár, keď nepijem a nefajčím.
Nikdy som veľmi nevyvádzala. Stačí mi práca, v nej môžem vytvárať také pekné veci a ešte sa pri tom aj zabaviť. Mám rada čistú hlavu. No, možno som trochu závislá od cvičenia, keď som mala zdravotné ťažkosti, išlo ma roztrhnúť, že nemôžem cvičiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.