Miluj moslima svojho

môžem si sadnúť obkročmo?“ pýta sa drobná žena v čiernom odeve, zloženom z takzvaného khimaru a djellaby, spod ktorých jej vidno len tvár a chodidlá v zlatých sandálkach na podpätku „Nie, sadni si bokom,“ hovorí jej bradatý muž na bicykli. „Ja chcem sedieť takto,“ protestuje žena a sadá si obkročmo. „Nemôžeš takto ukazovať nohy. Načo potom nosíš djellabu?“ pýta sa muž. Žena sa zasmeje a posadí sa bokom.

Dokument I love my muslim, v preklade Milujem svojho moslima, sa začína humorne. Práve tento úvodný rozhovor však prekvapivo presne vystihuje vzťah medzi 62-ročnou Carlou a 33-ročným Fouadom, ktorí spolu žijú v Amsterdame.

Holandské dokumentaristky Marjolein Busstra a Rebekka van Hartskamp tento nezvyčajný pár sledovali tri roky, počas ktorých natočili dokument o láske. Láske nezvyčajnej, nechápanej či posudzovanej. No podľa nich skutočnej.

z baletky moslimkou

 „Fouada som stretla v júli 2004,“ spomína v dokumente na začiatok ich spoločného príbehu Carla. Jeden z jej podnájomníkov ju požiadal, či by u nich mohol prespať známy. „Potom som zbadala Fouada a rozžiarilo sa slnko,“ usmieva sa Carla.

Spočiatku bol aj pre nich vekový rozdiel zvláštny, no keďže boli zamilovaní, prestali ho riešiť. „Boli to hlavne iní ľudia, ktorí si mysleli, že je to čudné,“ hovorí Carla vo filme. Keď sme sa však stretli pri premietaní na slovenskom festivale [fjúžn], priznala, že vekový rozdiel ich trápi dodnes. „Hlavne kvôli deťom,“ vysvetlila Carla. „Ja sama mám syna, takže viem, aké krásne je mať dieťa. Fouad deti miluje a ja mu ich chcem dopriať.“

„Keďže je tu aj výrazný vekový rozdiel, obe nás zaujímalo, či je to skutočná láska.“

Carla už deti mať nemôže, a tak dlho rozmýšľali, ako na to. „Najskôr som si hovorila, že veď tu nebudem navždy, predsa len som staršia. Nechcela som sa však cítiť, akoby niekto čakal na moju smrť, aby mohol mať deti,“ smeje sa Carla, ktorá v arabčine prijala meno Khadija, ktoré patrilo Mohamedovej manželke, a teda aj prvej moslimke.

„Keď má starý muž mladšiu ženu, tak ho ešte aj chvália. Ale keď je to žena, tak na ňu hľadia ako na bláznivú,“ rozohňuje sa Carla, na ktorú si po troch rokoch zvykla aj Fouadova matka. „Takže si myslím, že je to aj trocha feministické. Khadija bola tiež staršia ako jej manžel. Preto som si vybrala toto meno – aby som umlčala tých, čo by chceli mať hlúpe poznámky!“ dodáva pevne holandská Khadija.

staršia žena hľadá mladšiu

V dokumente postupne zisťujeme, že Carla hľadá svojmu mužovi mladšiu ženu. „Adopcia je pre moslimov veľmi ťažká, má úplne iné pravidlá,“ vysvetľuje Carla. „Preto som sa rozhodla nájsť mu druhú ženu.“ Polygamia jej nikdy zvlášť neprekážala. „Bola som hipisáčka,“ smeje sa bývalá baletka, ktorá za svojich mladých čias viedla divoký život.

Carla vo filme privedie domov Laylu, potenciálnu kandidátku na druhú manželku. Dni plynú a Layla tlačí na Fouada, aby sobáš urýchlil. Tiež chce mať čím skôr deti. Fouad však v deň svadby nepríde. Doma potom Carle vysvetľuje, že Layla ho príliš tlačila a že na Carlu silno žiarlila. „Ty si hranica, červená čiara,“ hovorí Fouad a objíme Carlu.