žijem v Bytči, zvyšok kapely je z Trenčína.
(Mates Homola, Martin Turzík, Juraj Kocnár, Peter Kohout) Po diaľnici som tam za 20 minút, to je rovnaké ako ísť v Bratislave na druhý koniec mesta. Teraz sme skúšali viac, lebo nové veci sme museli pripraviť do koncertnej podoby so živými spevákmi. To bola pre nás novinka, doteraz išli speváci z projekcie.
mám vyštudovanú strojársku priemyslovku.
Videl som inzerát, že nejaká firma sa venuje sieťotlači, išiel som to vyskúšať. Zhodou okolností to bolo dizajnérske štúdio, ktoré viedol Paľo Choma z VŠVU, takže sa tam robili zaujímavé veci pre galérie. Časom som začal robiť svoje dizajny, naučil sa robiť so softami, som totálny samouk. Rád by som sa ešte niekedy k sieťotlači vrátil.
pôvodnú grafickú tvorbu robím len rekreačne, najmä na obaly našich albumov.
Ten slovenský znak s dvoma vrchmi a dvoma krížmi, ktorý som ako reakciu na vraždu Jána a Martiny dal na Reakciaumelcov.sk (uverejnili sme ho i v .týždni), bol taký ten moment, ako keby to ani nebolo odo mňa, zrazu sa mi to objavilo v hlave. Samozrejme, hneď sa mi ozvali experti a zacitovali mi nejaký paragraf o hanobení štátneho symbolu. Právnici z vysokej školy života. Tí sa vyznajú vo všetkom.
úspech nezávidím.
Ale zaráža ma, že fakt dobré veci, do ktorých talentovaní ľudia dali úplne všetko, nemajú takú odozvu ako video s mačičkou alebo fakt príšerná hudba. Zmieril som sa s tým, že je to tak, aj vždy bude, ale mrzí ma to za všetkých tých ľudí, čo tomu obetovali veľa času a talentu.
úspešný človek je podľa mňa ten, čo má dosah.
Dokáže veci ovplyvňovať, mladých ľudí niekam smerovať, svojím názorom sa snaží zastaviť zlo, lebo jeho slovo má váhu. My? My sme dôležití možno pre 20 či 30 ľudí. Možno v malom niekoho aj ovplyvníme. V podstate sme neúspešní, tak to vyzerá.
„Keď máme niečo pod nosom, nedokážeme tú krásu oceniť.“
často používam slovné spojenie „ako keby“.
Nevystihuje ma to, to je iba slovná vata, ktorá sa dostáva do prejavu. Epitaf by to bol dosť blbý: „Ako keby zomrel“. (Smiech.)
ako dieťa som chcel byť vodič tiráka.
Páčilo sa mi na tom to cestovanie, veľmi rád cestujem, odjakživa som si listoval v mapách, hľadal, ako sa dá ísť na taký Kaukaz, niekoľkokrát sme na základnej škole vyhrali zemepisnú súťaž Čo vieš o ZSSR? Nebol som tam ešte, najďalej na východ som bol v Michalovciach. Rád by som sa ešte pozrel do Nórska, kde som kedysi oberal čerešne. Najkrajšie čerešne, čo som kedy jedol. Jasné, rastú tam čerešne, jablká aj jahody. Jahody sa pestujú aj hore za polárnym kruhom. Asi vďaka dlhému dennému svetlu v lete.
varím rád, nie nejako seriózne, iba keď je treba.
Tekvicu (na fotke) plánujem použiť do mojej špeciality. Vyladil som tekvicové rizoto do takého levelu, že je pomerne slušné. Klasické talianske rizoto, víno, vývar, ryža, s tekvicou. Je dobré, je dobré. Tekvicu predpripravujem podľa toho, koľko mám času, niekedy ju predtým pečiem, niekedy iba osmažím na masle.
fóbiu mám zo starnutia.
Strašne to ide rýchlo všetko. Čo proti tomu robím? Snažím sa menej spať. Neúspešne. Som spachotoš a to považujem za svoju najväčšiu neresť. Vlastne nespím až tak veľa, skôr mám otočený rytmus. Keď robím zákazku, tak sa vyslovene teším, že si dám nočnú. Priateľka zaspí, ja si prenesiem počítač do kuchyne a do rána do piatej to mám zmastené trikrát rýchlejšie ako cez deň. Nič ma nerozptyľuje, lepšie sa sústredím. Cez deň to potom dospávam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.