v porote Anasoft litera som druhýkrát.
Bola som na jej úplnom začiatku, odvtedy cena prešla obrovským vývojom. Pravidlá sú vyhranenejšie, niekoľkonásobne vzrástol počet titulov, zmenila sa štruktúra, tematicky sme otvorenejší, padli niektoré tabu, boli pripustené žánrovky. Nebolo to neradostné čítanie, vôbec nie. Slovenská literatúra sa nijako neodlišuje, pokiaľ ide o kvalitu, od európskej. Novinkou oproti minulým ročníkom je teraz to, že koncom augusta vyberieme z už ohlásenej desiatky päť finalistov a z nich vyjde laureát. Mám svojho výrazného favorita, ale nepoviem!
v Taliansku sme boli v období, keď sa pripravoval vznik Slovenskej republiky.
Hľadali sa intelektuáli, ktorí vedeli jazyky, pretože v československej diplomacii bolo pomerne málo slovenských diplomatov. Zakladala som prvý slovenský konzulát v Ríme a s manželom sme boli kolegovia. Keď som tam potom bola druhýkrát ako manželka veľvyslanca, najviac času mi zaberalo vybavovanie čestného hosťovania Slovenska v Bologni na knižnom veľtrhu.
tri roky som pre rozhlas komentovala Danteho Božskú komédiu.
Vysvetľovali sme, ako dekódovať pre bežného čitateľa to, čo Dante hovorí. Áno, aj vďaka Dantemu viem, akých nerestí sa mám vyvarovať, napríklad intelektuálskej pýchy, za tú Dante umiestňoval ľudí do pekla. Zmocňuje sa ma v momentoch, keď sa mi zdá, či už právom, alebo neprávom, že niečomu rozumiem lepšie ako iní. Potom často veľmi spokorniem.
moja vášeň sú blšáky.
Mám ich prechodené, chodievam na Inter, na Červený Kameň, a keď sa dostanem do inej krajiny, aj tam hľadám blšák. Zbieram starý porcelán. Od začiatku som si stanovila, že to musí byť niečo, čo je lacné a krásne, tým som sa limitovala, inak by som nakupovala stále.
už niekoľko rokov dostávam ako darček len vtáčiky. (pozri foto)
Dať správny darček nie je úplne jednoduchá vec, keď chceme urobiť radosť, musíme sa zamyslieť, vypozerať, čo ten človek má rád. No a ja som istý čas cítila úžasné potešenie z pohľadu na zobrazeného vtáčika na starých veciach, tak som to neopatrne vyjadrila a moje okolie s veľkou úľavou prijalo informáciu: má rada vtáčiky! Odvtedy som nedostala žiadny iný darček. Začínam sa pomaly búriť.
zvykneme mať doma veľké rodinné stretnutia.
Najkrajšie, najzaujímavejšie sú Vianoce, pri stole nás býva šestnásť aj viac. Vždy veľmi vášnivo debatujeme. Áno, veľa sme debatovali aj o dokumente o mojom otcovi (Válek). Myslím, že Patrik Lančarič to urobil veľmi poctivo, v archívoch našiel zaujímavé veci a priniesol aj také, o ktorých som nič nevedela. Hovoriť vo filme o otcovi bol pre mňa rozrušujúci moment, no chcela som sa vyjadriťk urbánnym legendám, ktoré kolovali o jeho súkromnom živote. Nebolo to nepríjemné, ale ťažké, boli to zložité okolnosti z môjho života.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.