Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na Tolstého!

.eva Čobejová .lifestyle .zásah

Keď má človek sedemnásť a prečíta Vojnu a mier, má pocit, že už rozumie všetkému, vzťahom, ľuďom, svetu, politike, vojnám. Že prosto zjedol múdrosť sveta a zvyšok života ju už bude len prežúvať a tráviť.

Na Tolstého! PRESSFOTO ĽUBOŠ KOTLÁR/SND

samozrejme, tejto krásnej a dosť pyšnej ilúzie sa rýchlo zbaví, ale aj tak ostane v pamäti stopa a medzník: to bolo vtedy, keď som čítal/a Tolstého. A každý, kto takúto iniciačnú vec zažil, má prirodzene strach ísť do divadla na akýsi „výcuc“ z Tolstého epopeje. Obáva sa, že to bude taká instantná káva a že vlastne to predstavenie urazí niečo, čo v človeku aj po rokoch z tej knihy ostalo, niečo vzácne, cenné. A okrem toho sa, samozrejme, bojí, že zrazu bude mať Nataša Rostovová inú tvár, ako si ju v hlave čitateľ vytvoril, Bolkonský bude iný a aj ten Pierre Bezuchov bude možno viac alebo menej tučný, viac alebo menej sympatický – ako si ho človek predstavoval pri čítaní knihy. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite