Vladimíra Ledecká: Každý deň je malý život

neviem oddeliť prácu od života.

Je to jeho veľmi príjemná súčasť. Mapa Slovenska je môj pracovný nástroj, vždy si značím miesta, ktoré by sme počas výjazdov prezidenta nemali vynechať. Každý deň sa na ňu pozerám, hľadám miesta, regióny, ktoré ešte nemajú veľa dierok od špendlíkov. 

stále sa cítim ako dievča z dediny. 

Moji kolegovia hovoria, z vidieka prišla a na vidiek sa vráti. Som veľký lobber za vidiek aj v rámci programu prezidenta. Keď pripravuje výjazd do regiónov kolega, tak sú to väčšinou mestá, mestečká, keď ja, tak sú to niekedy aj dve tri dediny za sebou, ku tomu mám oveľa bližší vzťah. Tá emócia tam, privítanie, ako to zmení život v obci, keď tam príde prezident, je oveľa intenzívnejšia, ako vo veľkých mestách, kam pravidelne niekto dôležitý príde. 

s otcom máme veľmi blízky vzťah.

Vždy sme sa snažili uchmatnúť si víkend a ísť len my dvaja na tramp. Ako puberťáčka som s ním bola v Taliansku a prosila ho o peniaze na novú kabelku, rifle. Nedal mi ich, ale povedal, že takýto máme rozpočet na deň a ty to budeš mať na starosti. Musíš nám zabezpečiť ubytovanie a stravu a čo z toho zvýši, to môžeš minúť na seba. Prvú noc som povedala, že bude zážitková a budeme spať na pláži. Hneď som ušetrila 50 eur za ubytovanie! Jeden deň som si dala detox a nejedla som, len som veľkými očami pozerala na otca, keď si dal pizzu – ale urobila som všetko, aby som mohla doma ukázať kamoškám, že toto mali v Taliansku. Otec dodržal slovo, ale viac už tú chybu nespravil a držal rozpočet sám. 

som nadšenec, som až posadnutá Masarykom. 

Drží ma to od konca strednej školy. Chodím po antikvariátoch, slovenských, českých, po internete, hľadám knihy, ktoré ešte nemám. Osem políc v mojej knižnici je len Masaryk. Partner žije v Česku a keď má voľno, aj jeho vyženiem, že á, 70 km od teba je antikvariát, choď tam. Najväčšia rarita je Světová revoluce – moja najstaršia kniha, tú ani nedovolím iným čítať, strany pretáčam len v rukavičkách. 

„Chcela by som sa naučiť trpezlivosti.“

aj trikrát do dňa sa kúpem vo vani. 

Za toto sa aj hanbím, to je moja najväčšia neresť. Ale mne sa tam fakt najlepšie premýšľa, aj stĺpčeky do .týždňa tam často píšem, učila som sa tam na ťažké skúšky, vo vani viem byť absolútne koncentrovaná. Možno preto, že je mobil ďaleko. Veľmi rada aj plávam, skúšam všetky vodné športy, keď som pri vode, som tam celý deň. Voda je môj živel v dobrom aj v zlom. 

bulvár ma pretriasal pre drahé kabelky. 

Ale to nie je ani tak moja vášeň, ako je to pozornosť môjho priateľa. On je veľmi štedrý a pozorný muž, a mne raz mamina povedala, že keď je už muž štedrý, musíš ho nechať! Tak som si povedala, že mu nesmiem prezradiť, že si na to až tak nepotrpím a netreba mi to. Držím sa maminých rád a vážim si to, keď dostanem darček. 

som nepoučiteľný optimista. 

Veľakrát ma život vyplieskal, ale môj optimizmus je ako jašteričí chvost, keď ho odseknú, tak rýchlo dorastie. Moja obľúbená veta je: Dá sa to. Keď som robila v právnickej firme a mali sme prípady, nad ktorými už každý kývol rukou, tak mne sa všetky bunky v tele začali aktivizovať. Dajte to mne, chcem sa aspoň pokúsiť! Nie vždy to vyšlo, ale zo dvakrát hej. Aj teraz mi dávajú úlohy, ktoré vyzerajú beznádejné.