za jeho skutočnú vlasť sa pokladá Levanta, čiže oblasť Blízkeho východu, kde máme dnes Sýriu, Libanon, Izrael a sever Egypta. Tam sa už počas kamennej doby ľudia načahovali po čudných drobných plodoch a zbierali ich. Ďalších dvetisíc rokov ľudstvu trvalo, kým prišli na to, že z olív sa dá vytlačiť niečo dokonale zázračné – zelenkavá tekutina, ktorá bude ľudstvo sprevádzať až do našich čias. Podľa všetkého sa tak stalo niekde v Izraeli medzi rokmi 6 000 až 4 500 pred naším letopočtom a olej sa z olív vytláčal ručne. Prvá amfora, v ktorej sa uskladňoval olivový olej, sa však našla na Kréte a má úctyhodných 5 500 rokov.
Bol to zrejme práve tento tekutý vynález, ktorý položil základy rozmachu minojskej kultúry, jednej z najzáhadnejších a najfascinujúcejších v Stredomorí. Štíhli ľudia s čudnými účesmi v tvare hroznového strapca, čo svoju dospelosť museli preukázať saltom cez rohy rozzúreného býka a vo svojom labyrinte vraj skrývali ohromného Minotaura, začali olivové stromy kultivovať, vysádzať olivové háje a s olivovým olejom čulo obchodovať.
„Pochodoval od národu k národu od krajiny ku krajine a celú si ju vždy podrobil.“
Nečudo, že sa olivový olej stal po čase v ich kultúre posvätnou komoditou, symbolom bohatstva a požehnania bohmi. Zrejme boli vo výrobe tohto lesklého zázraku mimoriadne zruční a vynaliezaví – napokon, boli to práve minojskí obyvatelia Kréty, čo prví vynašli vodovod a iné fičúrstva, ktoré neskôr civilizovali ľudstvo – pretože sa ním v Stredomorí veľmi preslávili. Vo veľkom od nich nakupovali olivový olej nielen Gréci, ale aj ďalšie okolité národy, dokonca aj samotní faraóni z Egypta. Dodnes sa olivový olej z Kréty považuje za jeden z najlepších a Kréťania sú naň patrične hrdí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.