pre vydavateľstvo Absynt robím od začiatku všetky knihy.
Hľadali sme cestu, ako spraviť tie knižky tak, aby sa na seba aj podobali aj odlišovali, aby to bola séria, ktorá sa bude navzájom ťahať. Keďže sú to také celkom drsné texty, tak sme aj papier zvolili drsný. Baví ma, že som obmedzená formou, mám rada také to štrikovanie nad tým. A robiť samotnú sadzbu je pre mňa psychohygiena.
s kamarátkami robíme na projekte: Spýtaj sa vašich.
Pýtame sa ľudí, čo robili 21. augusta 1968. Nechceme žiadnych slávnych ľudí, politické zamyslenia, zaujímajú nás obyčajné ľudské príbehy, lebo toto je jeden z dátumov, keď si každý pamätá, čo vtedy robil. Výsledkom bude dokumentárny film a web spytajsavasich.sk, na ktorý budú môcť ľudia, keď sa opýtajú doma, zavesiť videá, fotky, texty a vznikne taký on-line pamätník. Či som sa na august ´68 spýtala aj mojich? Pravdaže a vždy to vyprovokuje zaujímavú debatu o veciach, ktoré po toľkých rokoch počujem od rodičov prvýkrát.
moja alternatívna mapa Bratislavy M_P_BA čaká na nový web.
Už štvrtý rok! Keďže som si v tom sama sebe šéfkou a množstvo práce neutícha, tak to posúvam, lebo ostatné veci sa posúvať nedajú. Stále zbieram nové zaujímavé miesta, ale teraz sa tomu venuje najmä v oddelení vlastivedných prechádzok môj bratranec Ivor Švihran. O vychádzky je stále veľký záujem. Nie je to pre zahraničných turistov, skôr pre Bratislavčanov, ktorí chcú hlbšie spoznať mesto, kde žijú. Na prvý pohľad to nie je typicky pekné mesto, ale je zaujímavé práve vo svojej „dokaličenosti“, a tak sa upriamujeme skôr na podivné, ale autentické miesta, ako je torzo benzínovej pumpy alebo rôzne vzdialené bačoriny.
na mojej práci mám najradšej, keď sa rozprávam s ľuďmi.
Idem z témy do témy, takže sa vždy naučím niečo nové, spracúvam nový obsah, mám pravidelný prílev informácií. Na druhej strane je pre neustále stretnutia ťažké sa dostať k samotnej práci, skoncentrovať sa, odpísať na všetky maily, zdvihnúť všetky telefóny. Hľadanie času na pokojnú robotu je najproblematickejšia časť celého procesu. Niekedy idem v nedeľu večer do ateliéru, sme tam viacerí grafickí dizajnéri, je tam absolútne ticho, všetci sú sústredení a robia, telefóny vtedy nezvonia.
doma už nepracujem.
Keď som chodila do školy a popritom pracovala z domu, aj štyri dni som odtiaľ nevyšla, ani som sa neprezliekla z pyžama, potom som mala trošku problém vyjsť do mesta. Bála som sa ľudí, čo sa ma budú pýtať, čo mám odpovedať. V poslednom ročníku sme boli so spolužiakmi v Cvernovke na žúre a povedali sme si, že si tam aj my postavíme ateliér! A nasledujúce leto sme to spravili. Aj keď každý robí na svojich projektoch, je super, že sa môžeme porozprávať, dať si spolu kávu a prebrať novinky z domova i zo sveta.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.