do známeho Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu by som inak než historickou úzkokoľajnou Čiernohronskou železnicou nikdy nešiel. Zradiť tento lesný vláčik by predsa bola „nevera po slovensky“. Mimochodom, známu komédiu z roku 1981 režisér Juraj Jakubisko nakrúcal práve v tejto lokalite na Horehroní. A úplne rovnaké pocity ako vo Vydrovskej doline mávam aj počas jedinečnej cesty vlakom inou dolinou, tentoraz smerom do Banskej Štiavnice.
Je letná sobota, krátko pred pol ôsmou ráno. S plecniakmi na chrbtoch čakáme na peróne železničnej stanice v obci Hronská Dúbrava. Na koľaji už netrpezlivo odfukuje „Štiavnická Anča“ – neveľký motorový vlak, v ktorom strávime najbližšiu polhodinu. Nasadáme spolu s ďalšími skupinami turistov, preteky o lukratívne miesta pri okne po chvíli, ako vždy, utíchnu. Anča hlasno zavrčí, prejde cez pár výhybiek v stanici Hronská Dúbrava, a my sa ocitáme na jednokoľajnej trati číslo 154. Pod týmto označením ju dnes pozná málokto, no keď sa povie „Trať mládeže“, mnohí, nielen starší, zbystria pozornosť.
„Len vďaka tomu, že Štiavnická Anča stále „fučí“, a teda premáva, sa za jedinečný zážitok považuje nielen návšteva Banskej Štiavnice, ale i cesta do tohto mesta.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.