mám ambíciu prinášať ľuďom prostredníctvom vedomostných kvízov pobavenie aj poznanie.
Nechcem ich týrať alebo zosmiešňovať, že niečo nevedeli, naopak, rád sa podelím s novou informáciou. Veľmi rád vykladám súvislosti, ilustrujem a objasňujem. To je moja cnosť i neresť. Každý deň vytvorím nejaké súťažné otázky. Často sú to veci, ktoré pôvodne sám neviem. Budím sa aj s tým, ako ma to štve, prečo je niečo tak, a nie onak, kto bol prvý v tom a v tom. A potom sa o to rád podelím.
nikto nie je doma prorokom, takže kvízy v Leviciach zatiaľ nerobím.
Ale chodím tam občas súťažiť. Snažím sa s kvízmi preniknúť na vidiek, do rurálnejších oblastí. Každý chce byť v Bratislave, tu sa premelie veľa ľudí, ale povedal som si, že z toho nemusím zbohatnúť. Nech to má aj spoločenský prospech, nech ľudia rozmýšľajú, merajú si sily a dozvedajú sa aj inde. Nedávno som bol na Heľpe, v krčme, bol tam nátresk. A už mi píšu, kedy to bude znova.
do televízneho Duelu som sa prihlásil zo zvedavosti.
Chcel som si zmerať sily. Snažil som sa na tú súťaž aj pripravovať, ale nič z toho, čo som sa naučil, som tam nevyužil. Čo sú moje biele miesta? Pri čítaní a počúvaní Martina Mojžiša mám pocit, že sú vo fyzike. Nie som v nej úplne stratený, ale je to mnohovrstevný vesmír plný vecí dôležitých pre našu existenciu, fungovanie sveta.
„Kto sa snaží, vyťaží z mála mnoho.“
výhru zo súťaží som priložil k svojim úsporám.
Je to investícia do psychického zdravia. Nemám hypotéky, mám kde bývať, urobil som si nejaké drobné radosti. Kúpili sme si s priateľkou chatu, to je naša základňa. Lebo radosť musí byť spoločná, inak vás nenaplní. Takže ja sa o ňu delím.
som zo zmiešanej rodiny.
Rodičia mali problém sa vziať, museli prekonať rozdiely etnické, náboženské a iné. Mama je z rodiny presídlených dolnozemských Slovákov, kde sa často rozprávalo po maďarsky. Ja viem asi 500 slov. Keď sa mama a stará mama bavia, väčšinu z toho rozumiem, ale sám neposkladám holú vetu. Odlišnosť svetov, v ktorých som striedavo vyrastal, ma obohatila a naučila tolerancii.
som magor do kníh.
Neberiem ich len ako zdroj informácií, zbieram ich. Všetci si myslia, že som prečítal 500 000 kníh. Ja som od začiatku do konca prečítal možno tri. Čo tie ostatné? Tie cracknem, ako sa hovorí, náhodne otvorím a pozriem si, čo ma zaujíma. Zbieram aj staré knihy zo 17. až 18. storočia. Do antikvariátov chodím často a rád, nikdy neodídem naprázdno, preto niekedy radšej ani nevojdem. Chodím aj na blšáky, kde sa medzi rozbitými vázičkami nájdu aj nečakané skvosty. Napríklad som tak za smiešny peniaz získal reprezentatívnu dvojjazyčnú publikáciu o slovenskom štáte z roku 1942. Milujem aj grafiky, mince, a predovšetkým mapy, najmä staré. Celkovo som na staršie...
zanedbávam frajerku vysedávaním na internete.
Lenže ona nosí web vo vrecku, ja nie. Začítam sa do jednej veci, cez ňu do ďalšej a ďalšej... a odrazu svitá. A to nemám nainštalovanú jedinú hru, už len to by mi chýbalo! Sedím aj v knižkách, ale to zväčša sedíme spolu a je pokoj. Ako dieťa som bol veľmi tvárny, skladný, neboli so mnou veľké starosti. Zavreli ma niekde so zápalkovou krabičkou a ja som sa zabavil. Nie do stodoly so suchým senom! Skladal som si mestečká, pevnosti, hral som sa na armády, fantázia mi pomohla vyjsť z toho, čo bolo po ruke.