pár dní po Art Film Feste v Košiciach máme voľno.
Potom, pokým je ešte všetko čerstvo v pamäti, robíme s ľuďmi zo štábu vyhodnotenie a koncom augusta v Benátkach už začínam s prípravou ďalšieho ročníka. Áno, festival bude aj o rok, hoci v médiách sa objavili informácie o konkurze Forzy a hneď sa spájali aj s naším festivalom. Ale Art Film Fest je samostatná eseročka, finančne sa jej darí.
stále ma baví chodiť po filmových festivaloch.
Hoci od roku 1991, keď som bol prvýkrát v Berlíne, sa festivaly zmenili neuveriteľne. Vtedy to boli príjemné „výlety“, žiadne veľké zhluky ľudí. Teraz to pripomína niekedy boj o život, pretlak je mimoriadny, najmä z Ázie prichádza veľa filmových profesionálov. Top festivaly boli dimenzované na iné geografické rozloženie sveta, lenže stále majú tie isté priestory. A bezpečnostné kontroly sú stále početnejšie a dôslednejšie...
keď som začínal, mal som pocit, že na festivale musím stihnúť všetko.
Bol som hrdý na to, že som bol schopný odpozerať sedem filmov denne a neodpadol som. Postupne som pochopil, že je to nezmysel. Aj keď si človek robí poznámky, tie sú onedlho „vymazané“ ďalšími filmami. Preto je veľmi dôležitá príprava. Vďaka internetu si filmy môžem pozrieť aj pred festivalom, alebo po ňom, ak sa tam ukáže nejaký neočakávaný objav. Môžem sa pomýliť, ale nestalo sa mi, žeby som išiel na tri filmy za sebou, ktoré sú zlé. A málokedy odchádzam z filmu. Som vytrénovaný, nerobí mi problém odpozerať aj veľmi dlhý film. Hoci priznávam, že 8,5-hodinový film filipínskeho režiséra Lava Diaza som pred štyrmi rokmi v Berlíne nedopozeral. Ale jeho 4,5-hodinová snímka Tá, ktorá odišla, mi problém nerobila.
niekoľko rokov som členom odbornej komisie Audiovizuálneho fondu.
Hodnotím filmy v etape vývoja alebo produkcie. Nie je možné uspokojiť každého. Aj tí, čo sú podporení, nedostávajú toľko, čo žiadali. Samozrejme, vznikajú rôzne šumy a pochybnosti, či je komisia objektívna. Kedysi chodili aj anonymy, rôzne sťažnosti, ale ja spávam pokojne. Zatiaľ sa s každým zdravím. Keď fond začínal, posudky nemali mená. Teraz je všetko transparentné, adresne a vecne zdôvodnené. Nemôžem písať o niečom, čo som poriadne nečítal, a sám seba tak zdiskreditoval.
„Myslím, že pamäť mi ešte slúži, hoci občas už registrujem aj výpadky.“
od ranej mladosti dosť silno inklinujem k športu.
V ničom som síce extra nevynikal, ale v takej tej detskej všestrannosti mi nerobil problém žiaden šport. Písal som si športové denníky, rekordy, súpisky hráčov. Mal som dvanásť, keď boli MS vo futbale v Mexiku a my sme postúpili vďaka poslednému zápasu s Maďarmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.