chutí absolútne fantasticky a na jej prípravu netreba vymýšľať žiadne špeciálne postupy. Stačí jemne ugrilovať. Všetok zážitok zaobstará jemnučké, morom dýchajúce mäso, ktoré sa rozpadáva na jazyku. Hlbší, dymový tón k celému tomu hodovaniu pridajú chrumkavé doružova opečené prísavky. Samozrejme, všetok tento zázrak nastane, pokiaľ sa s chobotnicou narába naozaj s láskou. A to nie vždy býva zvykom. Ale nie div. Tento prapodivný tvor s ôsmimi ustavične sa pohybujúcimi chápadlami, vyvalenými očami a amorfným telom ľudstvo odjakživa fascinoval a dráždil jeho predstavivosť, na obyčajného primáta už aj tak dosť prepiatu. A väčšinou sa tá fantázia uberala smerom, ktorý bol viac desivý ako príjemný. S výnimkou uleteného a značne svojského Japonska, kde hlavonožca nájdeme ako častý motív erotických kresieb.
Všade inde, kde sa ľudia s chobotnicou stretli – teda v prímorských kultúrach – tento tvor naháňal ľuďom strach. Napriek tomu, že po vylovení vyzerá absolútne neškodne, až odovzdane a vo vode sa vždy pri preľaknutí pomočí čiernym atramentom. No to, čo robí taký tvor pod vodou, ľudia nevideli, takže si začali predstavovať. Zrejme ho videli skôr ako hrôzostrašného predátora, ktorý je nevypočítateľný a z jeho objatia sa nedá nijakovsky vymaniť. Veď všetkých živých tvorov prevyšuje počtom svojich čudných silných a slizkých rúk. A tie majú navyše fakt divné prísavky.
„Tento prapodivný tvor ľudstvo odjakživa fascinoval a dráždil jeho predstavivosť.“
K tomu si pripojme odveký ľudský koníček v príbehoch všetko zveličovať a preháňať, a hneď tu máme obrovského strašidelného tvora, ktorý si dokáže na jeden šup nasúkať do svojej priesvitnej papule celú loď aj s námorníkmi. Nezachráni sa nik, pretože kto aj skočí cez palubu, chobotnica ho svojimi chápadlami obtočí, stiahne pod vodu a skonzumuje ho zvlášť a s veľkým gustom. Predstava, že by človek mohol padnúť do chápadiel takého tvora musela byť hrozivá. Len si to predstavme, ako nás omotáva nejaké chápadlo.
Ten pocit je podobný ako pri ovíjaní hada. A ruka v ruke s týmto fantazírovaním potom vznikajú legendy, kde figuruje osmonoh ako desivý predobraz. V nórskych mýtoch je to morský obor Kraken, v Ázii podobná morská potvora. V Európe sa chobotnica dostáva na súš, aby sa jej chápadlá stali charakteristickými prvkami obávaných Gorgón. Troch gréckych sexy sestier, zvodných až strach. Všetko na svojom mieste, len tie vlasy nie a nie dostať pod kontrolu. Vlnili sa ako klbko hadov, ako chápadlá vodnej príšery. A do toho tie ich oči. Človek do nich pozrel a naveky skamenel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.