aj keď je národ na nohách, v Snine to nie sú, okrem toho, že sú zatvorené obchody, ničím výnimočné dni. Ticho okolo všetkých sviatkov a výročí v našom meste ma tento rok vyrušilo. Najprv som bol z toho pohoršený. No nakoniec som zistil, že Snina len ignoruje túto časť dejín, rovnako ako ona ignorovala nás.
Okupácia z augusta 1968 Sninu doslova obišla. Nenašiel som ju na žiadnej mape zobrazujúcej postup okupačných vojsk. Sovietski vojaci prekročili hranice len vo Vyšnom Nemeckom a v Čiernej nad Tisou. Neďaleký hraničný priechod medzi obcami Ubľa a Malé Berezné, ktorý bol počas komunizmu zatvorený, sa ani okupačnej armáde akosi nechcelo použiť. A takisto ani odbočiť do Sniny. Na vojakov, tanky či obrnené vozidlá si nikto z miestnych nespomína. Sninčania sa o invázii dozvedeli prakticky len z rádia.
Reakcie obyvateľstva sa podobali zvyšku republiky. Ľudia, najmä starší, sa báli vojny. Všetci sa snažili zásobiť potravinami a ďalším nevyhnutným tovarom. Pamätníci spomínajú, že niektorí sa dokonca začali schovávať v okolitých lesoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.