držíme ho v ruke, aj by sme zahryzli, no niečo nás mýli. Jeho koža je akási hrubá, celé vyzerá ako vyrezané z dreva. Jablko má obliny, no toto ovocie je celé hrčatejšie, niekedy nevieme, či to už nie je náhodou viac hruška. Jeho tvar pripomína kyprú postavu barokových metres, celkovo je v ňom niečo poklesnuté. Nie sme veru s týmito pocitmi ďaleko od pravdy.
Podľa všetkého to bola práve dula, po ktorej siahla Eva a odtrhla ju zo stromu, aby spolu s Adamom vedeli rozlíšiť dobré od zlého a naveky sa zbavili jarma idylickej zoologickej záhrady. Konečne si mohli niečo hodiť na seba, začať záhradkárčiť a rodiť v bolestiach. Treba povedať, že to had s presviedčaním Evy asi nemal veľmi ťažké. Nie preto, že by bola Eva naivná či závistlivá a chcela okúsiť len to, čo je vyhradené Bohu. Ak dula voňala tak podmanivo už v tých bohumilých časoch, nečudo, že Eva podľahla. Keď to čudné žlté jablko tak nádherne vonia, ako potom musí chutiť?
Dula je však skutočnou esenciou rýchleho poznania – pri jej ochutnaní okamžite dostaneme lekciu dobrého a zlého tým najpriamočiarejším spôsobom. Keď do nej totiž zahryzneme – ak sa nám to vôbec podarí – dopraje nám nevídaný zážitok. Jazyk zdrevenie, sánky stvrdnú a my vyvaľujeme oči, ako môže niečo s takou podmanivou vôňou chutiť tak odporne. Podobne oči vybehli asi aj Eve s Adamom a pochopili, že život je zrejme zložitejší – nie všetko je také, ako na prvý pohľad vyzerá.
„Zlé jazyky tvrdia, že aj to povestné Paridovo jablko bola vlastne dula.“
Dula sa, samozrejme, ako všestranné ovocie nefixovala iba na Starý zákon. Veľmi významnú úlohu zohrávala aj v starovekom Grécku. Bola totiž ovocím bohyne Afrodity a symbolom lásky, manželstva a plodnosti. Dokonca vraj figurovala ako hlavná rekvizita pri uzatváraní manželského zväzku. Dievča prisahalo na dulu, ako zástupkyňu Afrodity na zemi, že bude mužovi dobrou a vernou manželkou. Potom sa vraj obaja pobrali do svojej izby a mali ju spolu zjesť. Či ide o symbolické pomenovanie toho, čo sa robí za zavretými dverami izby po sobáši, to sa už nedozvieme. Povedzme si, že asi išlo o niečo podobné, ako zakusovali Adam s Evou v staršej literatúre.
Dula tu však svoju literárnu púť nekončí. Zlé jazyky tvrdia, že aj to povestné Paridovo jablko, vďaka ktorému sa spustila Trójska vojna, bola vlastne dula. Prosto, má prsty vo všetkom, inšpirovala básnikov, filozofov či klerikov. Možno preto, že podľa všetkého bola na pretrase trošku skôr ako to ligotavé a kultivované jablko.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.