na jeseň zvyknem veľa cestovať, lebo je čas, keď sa veľa projektov v zahraničí rozbieha.
Ale tento rok mi to nejako nevychádza. Dúfam, že sa v októbri dostanem aspoň do Libanonu, kde robíme dva projekty. Projekty bežia aj bezo mňa, všetkých šesťdesiat zamestnancov musí vedieť niečo, čo ja robiť neviem a oni to vedia lepšie ako ja. Mojou reálnou robotou je stretávať sa s donormi, ľuďmi, čo rozhodujú, s novinármi – a na to potrebujem mať vlastné zážitky, nasať atmosféru a vidieť, ako funguje projekt, lebo prerozprávané zážitky nie som schopný „predať“ ďalej.
všetci ľudia v našej brandži majú nejaký druh potreby pomáhať a zachraňovať.
A asi sa aj cítiť vďaka tomu výnimočne. Kto tvrdí, že to nemá, tak klame. Rád sa chválim tým, čo robím, som presvedčený, že moja práca je užitočná. Asi by som mal byť menej samoľúby a viac pokorný. Z tej pyšnosti a pocitu výnimočnosti ma však vždy spoľahlivo vyvedie konfrontácia s realitou tam, kde pomáhame. Tu som možno jeden z mála, čo robia takú robotu, ale tam, na mieste, som len zrnko piesku v obrovskej skladačke a mám šancu pomôcť len malej skupine ľudí. Nemôžeme pomôcť všetkým. S tým sa musí človek už na začiatku zmieriť, alebo od toho odísť. Inak mu z toho šibne. Poznám kopu ľudí, ktorí boli na jednej misii a už nikdy potom to nechceli robiť.
vo voľnom čase ma zo všetkého najviac napĺňa cestovanie.
Teda, okrem mojej rodiny, čo je samostatná kategória mojich záľub. Je mi jedno, či som v Bardejove alebo na Srí Lanke, chcem len byť na miestach a s ľuďmi, od ktorých sa môžem niečo naučiť, dozvedieť. Našiel som si na to zástupné aktivity, ktoré sa na Slovensku veľmi prevádzkovať nedajú – napr. kitesurfing. To je obyčajne dobrý dôvod, prečo cestovať do Maroka alebo do Egypta. Vyskúšal som si to v Keni a hneď prvýkrát ma to extrémne bavilo, aj keď som sa otĺkol, popadal a rozbil si čelo. V tej rýchlosti je voda ako betónová doska. Okrem toho padák visí na štyroch tenkých nylonových nitiach, do ktorých keď sa človek zamotá, tak sa modlí, aby ho len dorezali, a nie utopili. Musím sa 100-percentne sústrediť iba na to, nie som schopný rozmýšľať nad ničím iným, a to hodiny v kuse. Tomu sa dnes hovorí mindfulness. Ako to robím v zime? Vždy je niekde leto!
moja žena pracuje úplne mimo môjho fachu.
V zahraničí sme spolu boli vždy, keď bola s malými deťmi doma, ale ona je presne ten typ, ktorý si robotu aj zábavku nájde kdekoľvek. Keď poviem, že sa sťahujeme do Indie, povie, že potrebuje dva týždne na zbalenie. Bol to dobrý výber. (Úsmev.)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.