napriek tomu, že ide o absolútne kľúčovú ingredienciu našej kuchyne a človek by povedal, že je v európskej gastronómii odnepamäti, nie je to tak. Cesnak sa na naše taniere predieral všakovakými cestičkami a definitívne sa v nej usídlil v takej ohromujúcej miere, ako je to dnes, až v novoveku. Ale nie preto, že by ho ľudia nepoznali alebo že sa ho báli. Práve naopak. Ľudstvo ho poznalo a používalo už odnepamäti, patrí medzi prvé kultivované rastliny – len... tá jeho povaha! Napriek tomu, že jeho príbuzná je cibuľa či pór, tento tvrdohlavý a svojrázny člen skupiny si povedal, že spomedzi nich bude vyčnievať svojou štipľavosťou a povedzme to rovno – zápachom, aký sa len tak nevidí. Preto sa cesnak odjakživa spájal skôr s gastronómiou poddaných a otrokov. Pre vyššie vrstvy sa využíval ako zázračná medicína, no kto ju použil, stránil sa spoločnosti, ako mohol. Vďaka láske k cesnaku boli ľudia vylučovaní zo spoločenstiev, ostrakizovaní a ponižovaní. Priamo pred starogréckymi chrámami vraj postávala anticesnaková hliadka a človek musel na nich dýchnuť, aby ho pustili dnu. Ak v stredoveku prichytili vo vyššej spoločnosti rytiera s cesnakovým dychom, bol vylúčený od stola na dlhých a ponižujúcich päť dní. Až také príkoria si museli prechádzať skutoční gurmáni v tých dobách!
Silu a význam cesnaku si však napriek problematickému správaniu ľudia uvedomovali. Vďaka jeho antiseptickým účinkom ho aj hojne využívali a v Egypte sa z neho dokonca stalo platidlo, ktorým vyplácali otrokov pri stavbách pyramíd. Až dve povstania týchto pracovníkov vraj priamo súvisia s výpadkom dodávok cesnaku z dolného toku Nílu. Cesnak sa našiel v hrobkách faraónov, bol súčasťou rituálov, kde spolu s cibuľou zastupoval niektoré božstvá. V starovekom Grécku nachádzal človek na krížnych cestách vždy veniec cesnaku ako obetu trojhlavej bohyni prízrakov Hekaté. Možno práve z tohto zvyku na seba cesnak nabral všetky tie fantastické schopnosti odháňať všakovakých diablov, vlkodlakov a v našich malebných Karpatoch aj upírov. Ľudia od stredoveku preto týmto zázrakom z Blízkeho východu, odkiaľ cesnak vraj pochádza, potierali všetko, čím sa mohol zlý duch či bosorka dostať do ich obydlia. Natierali ním komíny zvnútra, obchádzali okenné rámy, veraje, či pchali ich do kľúčových dierok. Napriek tomu, že cesnaku sa na tanieri stránili pre jeho zápach, v obydliach im zrejme neprekážalo, že kam pričuchli, ovalil ich tento zaručený odpudzovač krvosavcov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.