panebože, tá vôňa. Bolo to niečo, čo nás dokázalo kompletne zhypnotizovať a my sme ako na povel, pripomínajúc malé drobné bludičky či akési neodbytné zombie, začali krúžiť po kuchyni s tým, že sa už nevieme dočkať, keď babka zoberie do rúk utierky, otvorí rúru a vyberie z nej tú šialenú rebrovanú nádobu s dierou uprostred, v ktorej sa piekla dotyčná maškrta.
A potom tie muky. Najprv musela vychladnúť! Ako naschvál, trvalo jej to toľko, že sme sa šli od chuti na ňu naskrze pominúť. Vraj keby sme ju jedli teplú, bolelo by nás brucho. Určite! Do dnes babku podozrievam, že sa v tej detskej nedočkavosti trochu kochala. Potom bábovku vyklopila, len to tak žuchlo na drevenú dosku. Pod prísnym dozorom detských očí pocukriť a nakrájať. Nejaký drzáň sa po krajci spoza stola načiahol, no hneď dostal po ruke. Pekne na tanierik! Ak sa k niečomu dajú pripodobniť Tantalove muky, naše čakanie na bábovku je ich presným obrazom. Konečne zahryznutie. Oblak cukrového prachu vybuchol do povetria, popadal nám na nos, no my sme už nič necítili, lebo všetko naše vedomie sa sústredilo na jazyk a podnebie, kde sa začalo rozpúšťať trené cesto. Bábovka sa búrala v našich ústach ako pieskový hrad a uvoľňovala omamnú chuť lenivej nedele a bezpečia.
Bábovka ako zvláštne tvarovaný koláč sa dá vystopovať až niekam do stredoveku. Hádam v každej rozprávke, kde si nechá kráľ servírovať hostinu, alebo nebodaj sám zavíta do kuchyne, nechýba čudne rebrovaná tortička. V tom čase to totiž bol koláč so zvláštnym postavením – bol slávnostný, predovšetkým svadobný. Pripravoval sa z kysnutého cesta, plnil sa hrozienkami a orechmi a na povrchu sa zdobil kvetmi, všakovakým ovocím a predovšetkým sviečkami, ktoré horeli a osvetľovali rozjarené tváre hodovníkov. Odkiaľ sa však vzal ten zvláštny tvar?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.