ste dieťa alebo – ešte lepšie – raný adolescent a čaká vás s rodičmi zdravotná prechádzka po lúkach, spojená so zberom lesných plodov. Maliny, čučoriedky – veľká zábava, dokonca sa človek popri tom aj nasýti. Huby – v poriadku, pri nich sa dá súťažiť. Šípky – už je to horšie. No stále sme v období, keď ako-tak svieti slnko, je babie leto a jediné, čo kazí celý výlet, sú tŕne. No prečo, prepánajána, ľudstvo chodí na trnky? Táto otázka ma v tom veku pekne trápila, pretože to nebola zdravotná vychádzka, ale dokonalé utrpenie. Mráz, srieň, hmla a do toho tŕne. Navyše – čo z toho? Človek tú malú modrú guľôčku ochutná a bum, akoby ho niekto prefliaskal. To si naozaj v novembrovom počasí nezaslúži. Sánka mu stuhne, jazyk stŕpne a jediné, čo mu ostáva, je tú nemožnú plodinu vypľuť aj spolu s ohromnou kôstkou, na ktorej je tá neuveriteľne trpká dužina akoby prilepená. A kvôli tomuto sme sa terigali tie kilometre, opustili teplo domova? Darmo nám vysvetľujú, že je to celé pre vitamín C a že trnky sú sladšie po mrazoch a vysušení. Nás už neoblafnú, dobre vieme, že si len otec zaumienil znova oprášiť svoje demižóny a vyrobiť trnkové víno.
Treba však podotknúť, že trnka má aj svoje pozitíva. A tie hrali pri jej zbere v staroveku a stredoveku prím. Okrem neuveriteľne kvalitného a ťažkého dreva, ktoré sa využívalo napríklad na výrobu kopijí a neskôr vychádzkových palíc, boli to aj jej zázračné liečivé účinky. Za nimi sa do hôr a na stráne v psom počasí hnali ľudia. Nazbierali čudné trpké plody a robili z nich doma všakovaké vývary a tinktúry. Okrem toho, že pomáhali pri nachladnutí, keďže obsahujú naozaj slušnú dávku vitamínu C, boli nápomocné aj pri ťažkostiach s trávením, čo v stredoveku, keď sa konzumovali predovšetkým ťažké mastné kaše, naozaj nebolo na zahodenie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.