47 výnimočných ľudí

Zuzana Kronerová 

Čerstvá držiteľka Radu Ľ. Štúra I. triedy ešte v januári netušila, že dostane Českého leva za Babu z ľadu. Z filmu jej zostala záľuba v otužovaní, po otcovi rybárske prúty. Jej vášňou je varenie, trhoviská a šoférovanie, problémy má s asertivitou. Vo všetkom hľadá zmysel a verí, že energia, ktorú človek po sebe zanechá, sa nemôže stratiť. 

Martin Kukučka

Slovenský režisér je súčasťou legendárneho pražského dua SKUTR. Začiatkom roka mal konečne po sedemnástich rokoch v zahraničí prvú slovenskú premiéru (Lásky jednej plavovlásky). V divadle je kráľ prestavieb, pri ženách vzťahová poradňa, závislý je od nutelly a rituálov, rád si zaskočí na kávičku do Záhrebu.

Viktor Suchý

V ankete Kniha roka 2017 sa najčastejšie spomínal básnik (Básne o počasí), ktorý v Novej Cvernovke založil Kabinet pomalosti. V detstve chcel byť svätý a hrával sa na svätú omšu, meno ho vraj vystihuje, je chudý, striedmy, možno aj trochu suchár. A rád upratuje, manuálne aj v textoch. 

Pavol Rankov

Dopisoval knihu Legenda o jazyku a neprezradil, či je aj ten tajomný Peter Pečonka, čo napísal skvelého Svätého mäsiara zo Šamorína. Ako dieťa chcel byť tajný agent, na staré kolená by chcel byť učiteľom náboženstva, pomedzi to je vegetariánom so zvýšeným cholesterolom, ktorý znižuje behaním.

Ľuba Lesná

Investigatívna novinárka sa tiež niečoho bojí: že sa pošmykne. Venuje sa rodinnej histórii, vždy má rozpísané aspoň 3 či 4 knihy, mozog si resetuje pasiansom. Ľudia ju vnímajú ako prísnu a nadradenú, ale ona je presvedčená, že taká nie je, a kompenzuje to svojským humorom. 

Diana Fabiánová

Popri nakrúcaní dokumentov o polyamorii a školstve páruje nezadaných cez agentúru LáskaTu. Robí veľa vecí naraz (medzitým sa ešte stala riaditeľkou festivalu Jeden svet), tvrdí, že každú len na 30 percent, našťastie má okolo seba ľudí, ktorí nevyznávajú jej filozofiu „ono sa to vyrieši samo". 

Jaro Varga 

Inštaláciou pre módnu značku Sonia Rykiel sa mu podarilo vystavovať naraz na najprestížnejších uliciach Paríža, New Yorku, Londýna, Tokia a Soulu. Pre lenivosť sa rozhoduje, za mučenie (trénerkou plávania) si rád zaplatí, bojí sa všeličoho, od chorôb po lietadlá, ale nevie sa rozhodnúť, s čím by mal ísť k psychológovi ako prvým. 

Katarína Kerekesová

Po úspechu Mimi a Lízy boli pre ňu večerníčky Websterovci veľkou výzvou. O sebe hovorí nerada, ale predsa len povedala pár viet aj o vášnivom sadení rastlín, zaváraní lekváru, frfľaní, blúdení bez navigácie, zato s vlastnou mapou v hlave, a dojímaní sa krajinou. No ale najviac o tom, ako sa dá na Slovensku produkovať animovaný seriál.

Ivan Martinka 

Aj dávno po premiére bábkovej inscenácie Pinocchio niečo neustále vylepšoval. Je detailista a puntičkár, aj keď on tvrdí, že je to len boj o holý život s vlastnou neschopnosťou. Aj o svojej zručnosti pochybuje, aj o schopnosti učiť a režírovať iných a o tom, či ten život, ktorý žije, je správny. Za svoju najväčšiu neresť považuje svoju vlastnú povahu. 

Juraj Koudela 

Spoluzakladateľ vydavateľstva Absynt rád rieši veci na cestách v aute. Má rád výzvy, veci, ktoré idú príliš ľahko, ho nebavia – či ide o montovanie poličiek, klavír alebo vydávanie kníh. Je tvrdohlavý, v detstve sa často pobil, už sa naučil ovládať, ale aj tak priťahuje agresívnych ľudí a občas dostane po hube. 

Andrej Szabo

Prvý sólista Baletu SND sa k tancu dostal cez futbal a folklór. Má bakalára z práva, ale po skončení kariéry chce byť športový komentátor. Je ženatý a heterosexuál, reči okolo toho z oboch strán berie s nadhľadom. Vie, že divadelný život je komfortná bublina a treba sa z nej neustále vykopávať. 

Patrik Lančarič

Režíroval Válka, jeden z najsilnejších dokumentov tohto roka. Je striedavo filmovým, divadelným, rozhlasovým režisérom, hráva v kapele na gitare, šach na internete. Mladosť prežil v 90. rokoch, nevyhol sa nerestiam, so svojimi vlastnosťami stále intenzívne bojuje, ale ten golem v ňom už dnes pečie chlieb. 

Fero Lipták 

K Českému levovi za scénografiu filmu Záhrada si práve priložil druhého za animák Lajka. K tomu pridal aj Cenu ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému filmu. Vraj do filmu už naozaj všeličo priniesol, aj stolík, aj lampu. Pôsobí nahnevane a zamyslene, ale vraj väčšinou nemyslí na nič. Drží sa babkinej múdrosti, že nikto nie je taký veľký, aby sa nezmestil do truhly.

Petra Fornayová

Najprv chcela byť mäsiarka, potom baletka a učiteľka, chvíľu študovala genetiku, doštudovala právo, zakotvila pri pohybovom divadle ako choreografka, interpretka, riaditeľka Nu Dance Festu... Vie robiť fantastické excelovské tabuľky, má rada šport – lebo tam je out vždy out, ale inak nie je fanúšičkou nehybných systémov.