nie, nejde o preklep, naozaj nehovoríme o syre, ale o skyre, aj keď v konečnom dôsledku o syr pôjde, hoci väčšina ľudí si pri ňom myslí, že jedia skôr jogurt ako syr. Ale všetko po poriadku. Keď sa v deviatom storočí nášho letopočtu vylodili na pomerne malom ostrovčeku blízko Grónska prví rohatí Nóri, ktorým podaktorí rozochveným hlasom hltačov krvavých dobrodružstiev hovoria Vikingovia, priniesli so sebou aj istý mliečny výrobok.
Vyrábali ho zo surového mlieka otužilých kráv takmer všetci obyvatelia Škandinávie a zrejme práve z neho potom oplývali neuveriteľnou silou, ohromujúcou stavbou tela a pevným zdravím. Volali ho asi už vtedy skyr, to sa však úplne presne nevie.
„Skyr sa zo svojho útočiska rozbehol do sveta, aby tak zosadil z trónu kedysi toľko obletovanú fetu.“
V každom prípade táto biela nadýchaná pasta našla svoj domov spolu s prvými usadlíkmi aj na spomínanom Islande. Jej výprava na Island bola veľmi prezieravým počinom, pretože po čase, ako to už neraz býva, sa na ňu v celej Škandinávii zabudlo. Vyrábali ju ďalej iba na Islande a možno v nejakých bohom či Odinom zabudnutých dedinkách v severnom Nórsku. Tam pasta už dostala navždy meno skyr a jej recept sa dedil z pokolenia na pokolenie, predovšetkým však z matky na dcéru.
O tom máme pomerne dosť dôkazov, a to nie hocakých. Skyr sa spomína v oboch základných islandských ságach – v Ságe o Egilovi aj v Ságe o Grettim. Už tam vraj vidíme dôležitosť tohto mliečneho výrobku vo výžive stredovekých Islanďanov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.