úspech je merateľný na úkony vykonané v krátkych časových úsekoch, diktát rýchlosti sa stal neoblomným majiteľom života. Serverový čas nahrádza vnímanie pohybu slnka na oblohe, ktorý od nepamäti tvorí prirodzený kalendár človeka. Medzi túžbou a jej uspokojením je len zopár kliknutí, vytráca sa pocit strádania a očakávania. Človek má dosiahnuť úspechy, na ktorých sa kedysi pracovalo až do dôchodku, ideálne do tridsiatky a potom až do smrti tlieť.
V dvadsiatke som mala predstavu o tridsiatnikoch ako o úspešných ľuďoch, ktorí sa stávajú konečne tým, kým vždy chceli byť. Po dosiahnutí magickej tridsiatky sa všetky procesy zdajú naštartované ako pri štiepení atómového jadra. Dosiahnuť hodnoty mojej generácie, ktorými sú osobná sloboda, občianska angažovanosť minimálne na komunitnej úrovni, rodina aj závratná a zaujímavá kariéra, možnosť cestovať a pracovať z každého kúta sveta, inými slovami: You can have it all.
Zrazu však začala do života vstupovať otázka, či to všetko môžeš naozaj mať. Či rok má toľko dní a deň toľko hodín, aby si to mohol mať, či to všetko chceš naozaj mať za cenu sebaotrokárstva a či máš čas vnímať, že to všetko máš a – čo je potvrdením toho, že to všetko máš? Prvé pochybnosti prišli, keď môj deadline prehlušil neodkladné práce na záhrade naviazané na ročné obdobie a rybkám sa v ten rok v nevyčistenom jazierku nedarilo, ani lekno nezakvitlo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.