Nostalgia

cítiť to vo vzduchu, pomaly, ale isto sa jeho esteticky príťažlivé mäso a jemná chuť začínajú prejedať. To, čo kedysi losos dokázal prinášať na stoly, istú výlučnosť a výrazný chuťový vnem, sa pôsobením rôznych faktorov začína meniť na mdlú a okukanú zábavu, ktorú si môžu dovoliť státisíce, ak nie milióny hladných konzumentov naprieč celým vyspelým svetom.  A nielen to, obrovské chovné farmy v Atlantickom a Tichom oceáne začínajú pútať pozornosť environmentalistov, hladných po ďalších faktoch, akým hrubým spôsobom človek dokáže deformovať životy živočíchom, korí spolu s ním žijú na tejto planéte.  Nedokáže ho zastaviť ani dojímavý a naozaj romantický lososí spôsob života, ktorý pre človeka vždy symbolizoval akúsi vnútornú múdrosť, dozrievanie a silný vzťah k domovu.

Lososy totiž nie sú hocijaké ryby. Sú to králi nostalgie, túžby po starých dobrých časoch, po domove. Sú to ryby mimoriadne prispôsobivé, zároveň cieľavedomé a schopné neuveriteľných, až prekvapivých výkonov. A nakoniec sú to ryby vášnivé, ktoré sú pre chvíľku rozkoše v domovských sladkých vodách a hravých bystrinách schopné obetovať vlastný život. Ale všetko po poriadku. Už naši predkovia vypozorovali, hoci nikto presne netuší ako, že lososy sa v pravidelných intervaloch vracajú na miesta, odkiaľ pochádzajú. Ako to už býva, človek si vždy všetko trošku vzťahuje na seba a pri tej príležitosti aj romantizuje, prifarbuje príbeh, ako sa len dá. A tak začal tvrdiť – napriek tomu, že na to nemal žiadne dôkazy – že sa lososy dvakrát za rok pohnú z mora naspäť na to isté miesto. Tiahnu vraj domov, lebo len a výlučne tam, kde sa narodili, si vedia založiť rodinu a mať vytúžený pokoj. Mnohí sa nad tou legendou celé storočia len usmievali, no prišli testy DNA a zrazu bum! Ľudová povedačka mala pravdu! Naozaj väčšina lososov, ktoré sa z mora prídu neresiť do sladkých vôd, sa narodila práve tam. Akým zázrakom z toľkej diaľky vždy presne trafia domov? To bola dlho záhada, dnes sa tieto schopnosti pripisujú nezvyčajne dobre vyvinutému lososiemu čuchu. Čiže, keď to na neho na jar príde,  v rybej hlave zaznamená kučeravé myšlienky a začnú sa mu zapaľovať plutvy, pekne ide za vôňami svojho domova. Vo vode zacíti molekulu, dve, ktoré mu pripomenú jeho detstvo, tak ako my vždy zbystríme pozornosť pri nám dobre známych vôňach lakovaného nábytku v materských škôlkach či typickom závane maminej nedeľnej polievky. Losos je, skrátka, gurmán postihnutý ťažkou nostalgiou. Podľa zloženia vody vždy pozná, ktoré ústie rieky je to jeho a vyberie sa hore prúdom tam, kde ho čaká jeho domovská tôňa či malá priehrada spriateleného bobra.