Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľad za kostolom

.michal Čop .lifestyle .hlas východu

Po hokejových majstrovstvách sveta do dvadsať rokov riešilo celé Slovensko náladu v reprezentácii. V Snine, najväčšom meste bez hokejového štadióna, riešia hokejoví nadšenci ten najzákladnejší problém, teda kde si môžu zahrať.

rieši sa to často skutočne bláznivo.Väčšina partií chodí hrávať hokej do dvadsať kilometrov vzdialeného Humenného. Aj ja som počas strednej a vysokej školy k jednej takej patril. Náš hokej sa začínal v sobotu ráno o 6:45 a trval do 8:15. Znamenalo to, že sme vstávali okolo piatej, rýchlo do seba niečo hodili, nasadli do áut a ponáhľali sa na štadión, aby sme mohli od pol siedmej už hrať. Dnes chodia niektorí nadšenci hrať hokej dokonca aj do 50 kilometrov vzdialeného Vranova nad Topľou.

No bláznovstvo mojej súčasnej partie spočíva v niečom inom. Výjazdy za hokejom sme z rôznych dôvodov ukončili a rozhodli sme sa vytvoriť ľadovú plochu priamo v centre mesta, na ihrisku za kostolom.

A tak si predstavte skupinu chlapov v rozmedzí približne osemnásť až štyridsaťpäť rokov, ktorá sa schádza vždy, keď meteorológovia hlásia celodenný mráz a teplota v noci klesne aspoň na mínus štyri stupne. Stretnutia sa začínajú približne o ôsmej večer a ak dobre mrzne, tak neraz končia aj okolo tretej hodiny nadránom. Väčšinou sa striedame každé dve hodiny po zmenách. Takto vyrábame ľadovú plochu každú zimu už od 13. januára 2006. Čisto dobrovoľnícky, dokonca tak, že mnohí z nás idú potom ráno normálne do práce.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite