Imunita sídli v celom tele

keď som dnes u všeobecnej lekárky vytiahla správu od môjho imunoalergológa, zatvárila sa tak, ako by som jej ukazovala papier od veštkyne. Čím to je, že na reči o imunite podobne reaguje veľa lekárov? 

Keďže imunita je zložitý a obrovský systém, ktorý dodnes nie je úplne objasnený, mnohí lekári sú voči nemu zdržanliví. Navyše, ľahko sa pod to schovajú mágovia, ktorí vám hravo predajú tabletky na podporu imunity. Keď sa teda pacienti pýtajú na podporu imunity lekárov, odpovedajú: na podporu imunity čoho? Je to totiž veľmi široký pojem. 

ešte aj poslanci majú imunitu.

Mnoho ľudí si myslí, že pojem spoločenskej imunity bol odvodený od tej biologickej. Je to presne naopak. V starom Ríme znamenalo slovo imunita vyňatie, ochranu pred platením daní či verejnou službou. Na základe toho dostala obrana organizmu pomenovanie imunita. Vieme, že imunita sa vyvíjala minimálne tristo miliónov rokov. Ako sa vyvíjali organizmy od jednobunkovcov až po naše dnešné telo, ktoré má asi tridsať triliónov zložitých buniek, zároveň s tým sa postupne budoval aj zložitý systém obrany. 

ako sa imunita získava?

Základná imunita je prirodzená, vrodená. Hneď po narodení sa dokáže dieťa brániť proti rôznym bakteriálnym infekciám bez toho, aby sa s nimi predtým stretlo. Jednak získa protilátky od matky cez placentu, jednak je v našom druhu geneticky zabudovaný systém ochrany. Neskôr nastupuje imunita získaná. Keď sa človek stretne s vírusom alebo baktériou, prebehne síce malá infekcia, ktorú organizmus zlikviduje, ale zapamätá si to. Pamäťové bunky sa uložia v slezine alebo v lymfatických uzlinách, sedia, nič nerobia a prežívajú veľmi dlho. Ďalšia imunita je pasívna, darovaná, keď vezmem protilátky zdravého človeka a dám ich tomu, kto nevie danú chorobu zvládnuť. 

mnohí si predstavujú imunitu ako nejaký sval, ktorý sa dá cvičiť. Kde vlastne sídli? 

Presnejšie by bolo nehovoriť o imunite, ale o imunitnom systéme. Lebo imunita len odráža stav tohto systému, ktorý sa skladá z bunečnej imunity a tekutej protilátkovej imunity. Biele krvinky, ktoré sa tvoria v kostnej dreni, sú staré, primitívne krvinky požierajúce baktérie. Netvoria protilátky a sú relatívne hlúpučké. Niektoré z nich dokonca prežívajú len tri dni: narodia sa, vyplavia sa, cirkulujú a keď ich nikto nepoužije, odídu do sleziny, kde zomrú. Ďalšou zložkou tohto primitívneho systému sú makrofágy, veľké požierače všetkého cudzieho. Tieto krvinky navyše vypustia signály, ktorými zmobilizujú inteligentnejšie biele krvinky. Tie sa už netvoria v kostnej dreni, ale v lymfatických uzlinách. Keď sa krvinky zmobilizujú, spustia sa zároveň aj brzdiace mechanizmy, aby sa obranná reakcia nevymkla spod kontroly. Ďalšou dôležitu zložkou je imunita protilátková. Biela krvinka cudzí element rozpozná a vytvorí špecifické protilátky, ktoré obalia daný mikrób a napadnú ho. Navyše, na druhom konci má protilátka anténku, ktorou si privolá na pomoc ďalšie krvinky. Čiže imunita sídli v celom tele. Všetky mechanizmy sa prelínajú a kombinujú, a to v jednom rytme: zápal, potlačenie zápalu, zápal...