celé minulé leto som maľoval húsenice.
Zavíjača amerického. Je to nevýrazná biela nočná mora, ale húsenice má výrazné, obalia pavučinou celú haluz, zožerú ju a zase obalia iný kus. Niektoré roky sú totálne invázne. Mám ich v záhrade, nestriekam ich, len ich odstrihnem a rozdupem. Larva run bude dvojvýstava, pozývam na obe. V Ateliéri XIII je postavená na inštalácii, u Weisovcov na obrazoch. Myšlienkami oboch výstav sú ekológia a erotika. Vždy ma zaujímala príroda a erotika s ňou súvisí, tie invázne druhy sa rozmnožujú ako besné.
na jar a na jeseň žijem v New Yorku.
Prečo? To sa aj ja sám seba pýtam. Maľuje sa tam oveľa horšie, stojí ma to veľa námahy a peňazí, ale je to výzva. Už na vysokej škole sa mi splnili mnohé sny, vystavoval som kade-tade, nechcel som zostať v Bratislave. Mohol by som chodiť do Berlína, ale po New Yorku mi Berlín prišiel ako Hainburg. Je to tam super, umelecké centrum, pohodlný život, záhrady, bicyklovanie, kamaráti, civilizovaná európska metropola, o dve tretiny lacnejšia než v NY, ale ten mi prináša každý deň nejaké výzvy a problémy. Až tam som konečne dospel. Predtým som sa nikdy sám o seba nestaral, bol som taká larva, maliarsky princ, len som maľoval.
každé ráno si píšem denník a zjem tri vajcia.
Najradšej ich mám od mojich sliepok. S nimi žijem, pusinkujem ich, ukazujem ich návštevám. Raz jedna sliepka odišla z vajec aj s kuriatkami, ale dve vajcia tam ostali, chladli, ale ja som v nich počul ešte pípanie. Tak som ich otvoril. Boli to slabé kuriatka, ani by sa nedostali z tej tvrdej škrupiny, kura musí mať veľkú silu! Robil som im kvočku, behali za mnou, nechceli ísť k svojej matke, prežili sme spolu nádherné leto. Musel som ich so sebou zobrať aj do Chorvátska. Aj na loďke sme boli, sedeli mi na pleciach. Keď som išiel do vody, pišťali, musel som ich zavrieť do krabice, aby spinkali, kým plávam.
mám totálne nudnú rutinu, nech som kdekoľvek.
Doobeda vybavujem maily, riešim výstavy, poobede nemaľujem nikdy, nejde mi to. Keďže sa mi najlepšie robí večer, mám problém so socializáciou. V ateliéri som sám a poobede, keď by som mal chuť sa stretávať s ľuďmi, tak všetci pracujú. A keď sa chcú všetci stretať, som v ateliéri. V obci, keď neprehovorím s nikým takmer tri dni, začne mi švitoriť. Cez víkend väčšinou prídu nejaké návštevy, ale streda a štvrtok sú už zlé. V lete mám veľa návštevníkov, ale keď prídu, zostanú zas dlho, mne by stačilo stretnúť sa tak ako v meste, skočiť na večeru alebo kávu a čau, už idem.
moja najodpornejšia neresť je závislosť od internetu.
Súvisí to do istej miery s tou samotou. Mám všelijaké aplikácie v mobile, ktoré mi posielajú hlásenia, Andrej, už si tu pridlho, dnes už 6 hodín! A to som ešte bol aj na počítači nejaký čas. Ale už sa zlepšujem. Na druhej strane dokážem neodpovedať na maily aj štyri týždne, aj keď ide o niečo veľmi dôležité. V rámci prokrastinácie som schopný pokosiť 20 árov, poorať, namaľovať šesť obrazov, len aby som nemusel odpisovať na maily.
vášnivo nakupujem stromčeky a trvalky, z ktorých nemám úžitok.
Chcem len, aby moja záhrada bola hmyzia rezervácia, lebo v okolí sú polia, kde sa včely nemajú kde napásť. Načítal som si, čo treba, aby som kŕmil dobré húsenice, lebo tie zlé žerú listy ovocných stromov, zato tie naše, dobré, žerú žihľavu, vinič, blbosti, čo rýchlo rastú. Aby som také motýle u seba udržal, musím im dať rastliny, ktoré majú rady. Do trvalkovej škôlky idem aj trikrát za leto, miniem veľa peňazí, ale racionalizujem si to, že to robím pre prírodičku.
vždy ma drží nejaká mánia.
V byte som mal akvaristickú, potom dreviny, ovocné stromy, jablone, permakultúru som riešil, potom trvalky, teraz hydinu. Každú poslednú nedeľu v mesiaci je v Nitre burza – začína sa o štvrtej ráno a končí o desiatej ráno, najlepšia vec na svete. To je neuveriteľná subkultúra – taká mužská záležitosť. Starí dedkovia, farmári, holohlaví svalnáči s upravenými briadkami, aknózny tínedžer, čo predáva ježkov... Idem si to len pozrieť a vždy dôjdem domov s nejakým vtákom. Dúfam, že raz tam niečo aj predám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.